Sťahujeme sa - Články

Ohľadom Anti Sasuke clubu!

Sat, 27 Mar 2010 20:58:12 +0100

Ten stále pokračuje! Ak chcete byť v klubu, stačí napísať do prihlášiek a hneď si dajte na blog ikonku! Ďakujem..

Lucy

Blog sa sťahuje

Sun, 01 Nov 2009 19:41:21 +0100

Tak ľudkovia, vzhľadom na to, že blog nám veľmi blbol a teraz sa s ním niečo stalo, nevieme čo,ale je to šok, blog sme sa rozhodli presťahovať na..

to napíšeme keď urobíme blog.. pp

Po tom, čo si odišiel Epilóg: Kakuzu

Tue, 27 Oct 2009 19:25:44 +0100

O 2 dni neskôr:

Hidan a Kakuzu spolu ležali na posteli a rozprávali sa o mnohých veciach.

,,Kakuzu, čo si vlastne robil za ten rok?" naklonil sa nad neho a pobozkal ho.

Kakuzu chytil Hidana za tvár, dal pery k Hidanovmu uchu: ,,Miláčik… neviem, či by som ti to mal hovoriť? Prečo to chceš vedieť?"

,Nemám právo vedieť, čo si robil po celý rok?"

,,Ach, ale Hidan…"

Hidan holil nebeský pohľad, ale keď to nezabralo, rozplakal sa.

,,Hidan, ale ty si nemôžeš všetko vynútiť plačom."

,,Ale… chcem tak moc?..."

,,Ach, no dobre, ale nebudeš mi do toho kecať."

,,Okej." pobozkal ho na krk a položil hlavu do jeho lona.

,,Pamätám si, akoby to bolo včera, čo som odišiel. Poviem ti ale od tvojho príchodu. Na prvý pohľad som sa do teba zam…"

,,To je krásne." začal sa rozplývať Hidan.

,,Hidan, povedal som ti, že ma nebudeš prerušovať, okrem toho som ešte nič nepovedal!"

,,Okej, prepáč, prepáč…"

,,No, proste som sa do teba zamiloval. Hneď od začiatku som mal divný pocit, ale snažil som sa nemyslieť na teba, nebrať ťa tak, ako ťa beriem. Snažil som sa nepripúšťať fakt, že by som sa mohol zamilovať. Lenže po chvíli to bolo horšie a v noci, keď si ma pobozkal…. Proste som to nevydržal a rozhodol som sa, že odídem. No a vtedy, keď si sa za mnou rozbehol som sa zamyslel a došiel na príležitosť, akou by som sa ťa mohol ešte aspoň raz dotknúť perami.

Zamaskoval som to tým, že som ti vrátil to, čo si mi nedávno dal. Bozk… Lenže keď som ťa pobozkal, bolo to pre mňa ťažšie, akoby som si mohol predstaviť. Napriek tomu som mal toľko odhodlania, aby som dokázal odísť. Byť hrubý k človeku, ktorého milujem. Ponížiť ho a nechať, nech trpí." Kakuzu si vydýchol a pohladil Hidana po tvári.

,,Láska moja, prepáč mi to. No ani ja som to nemal ľahké… aj keď som už vtedy vedel, že ma miluješ. V ten rovnaký deň, na večer som zašiel do nejakého baru a ožral sa tam. Nepamätám si presne čo bolo, ale viem že som sa tam s niekým zoznámil a vyspal. Keď som sa ráno prebudil v tom bare, celý doničený, uvedomil som si, že som spravil blbosť. Mal som veľké okno, ale vedel som si presne vybaviť ten pohľad… aký si mal, keď si videl, že odchádzam.

Potom som sa nejako prebral, dal do poriadku a rozhodol navštíviť jedného muža."

,,No poď Kakuzu, už na teba čakám." Vyzval ma veľmi starý pán, s bielou bradou a sympatickým pohľadom. Na to chlapovi bolo vidieť, že toho už zažil priveľmi veľa na jeden priemerný ľudský život.

,,Tsuki-sama." Slušne som sa uklonil.

Tsuki sa len usmial.

,,Vedel som, že prídeš, ale nedokážem prísť na dôvod, nože, syn môj, prezraď mi ho."

Sklonil som pohľad a keby som sa neovládal, rozplakal by som sa.

Tsuki sa začal smiať.

,,Som to ja ale človek nezdvorilý, prosím, posaď sa."

,,Ah, ďakujem." poďakoval som sa a aj keď som sa pokúsil nahodiť milý tón, v hlase mi neodznelo nič viac ani nič menej ako bolesť.

,,No, Kakuzu."

,,Viete, urobil som jednu veľmi veľkú hlúposť. Ja… neviem, ako je to možné, ale zamiloval som sa."

,,Ach, Kakuzu. Myslíš si, že keď dokážeš žiť dlhšie ako priemerná ľudská bytosť, nedokážeš sa zamilovať? Ak si myslíš, že dokážem potlačiť aj hlboké city, mýliš sa. Možno dokážeš zabiť a ani nemihnúť okom, ale citu, ako je láska sa nedokáže ubrániť proste nikto, v nijakom veku."

,,Lenže ja som urobil hlúposť. Neviem, ako by som to povedal, ale.. je to chlap."

,,Kakuzu, je jedno, čo si hetero, homo či bi, tak v čom je problém?"

,,Ja som ho nechal, napriek tomu, že som vedel, že ma miluje. Odišiel som z Akatsuki. Proste.. urobil som blbosť! Ja sa tam teraz určite nevrátim. Nezniesol by som jeho výraz, tú bolesť v očiach, ale neviem, čo mám robiť?"

,,Kakuzu, na čo si myslel, keď si činil taký nerozvážny skutok? Kde si rozum ponechal?

Ach, Kakuzu. Každopádne, nechaj osud, ako je. Možno, že druhá strana sa bude správať ináč." pri tom sa doširoka usmial.

,,Tak a teraz ma prosím ťa ospravedlň."

Druhá strana? Nechápem..

,,Keď som nevedel, čo ďalej, rozhodol som sa, že sa vrátim späť do skrytej vodopádovej. Pár mesiacov sa nič nedialo, kým ma k sebe nezavolal Mizukage ( viem, že nie je Kage vodopádovej ).

Povedal, že sa nemôže dívať na to, čo sa so mnou deje, tak ma pridelil do vodopádovej jednotky. Všetko bežalo hladko a ja som začínam zabúdať. Teda som sa o to aspoň pokúšal, ale raz sme sa mali zísť na lúke. Vtedy som nakázal mojim schránkam aby prehľadali oblasti a práve vtedy sa to stalo. Zjavil si sa tam ty a ja som si spomenul na všetko, čo som ti urobil.

Vieš, čo bolo potom a ani pre mňa to nebolo ľahké. Určite si myslíš, že nikto netrpel viac ako ty a chápem to. No a keď som ti musel tú bolesť pripomenúť, v noci sa začalo niečo diať. Mával som sny, krásne sny, v ktorých si bol ty a ja som vedel, že už viac bez teba žiť nemôžem. Povedal som Kagemu, ako to so mnou je. Vtedy som pochopil, čo mal Tsuki na mysli a chcel som sa vrátiť tam, odkiaľ som mal tie najkrajšie spomienky. No ešte pred tým som si chcel overiť, ako na tom si, č by si to psychicky zvládol a osobné overenie bola najlepšia možnosť. A vtedy, keď som ťa sledoval na tej posteli, bolo neskoro a ty si sa zrazu niekam vybral. Bol som tam, vy ste o mne nevedeli, ale ja som si celý ten príbeh vypočul a vedel som, že chcem byť s tebou naozaj. No a vieš, čo sa potom stalo. Pred dvoma dňami a mne to pritom pripadá ako celé večnosť. Haha…"

,,Kakuzu?"

,,No?"

,,Že ma už nikdy neopustíš?" Hidan sa snažil zakryť slzy, ale Kakuzu ich videl.

,,Nikdy…"

Po tom, čo si odišiel 9. kapitola: Nenásytnosť

Tue, 27 Oct 2009 19:24:06 +0100

Hidan sa naňho pozrel ako na Božie zjavenie.

,,To myslíš naozaj? Naozaj ma necháš spať na zemi?" pýtal sa, keď mu Kakuzu ochotne pripravil na zemi "pohodlie".

,,Ale veď si vravel, že so mnou do jednej postele nejdeš!"

,,A ty si zas vravel, že ma miluješ. Houbeles, si blbec!"

Hidan sa načiahol, že dá Kakuzovi facku, ten mu ale zachytil ruku a vášnivo ho pobozkal.

Hidan sa zapýril.

,,Dobre miláčik, ale už nebudeš zlý. A ešte raz budeš pochybovať, že ťa milujem, dokážem ti to trošku iným spôsobom. A myslím, že ten sa ti nebude páčiť." sadisticky sa naňho uškeril.

,,Okej…" odpovedal dotknuto.

,,Vidíš? Zase to robíš!"

,,Čo robím?"

,,Chováš sa ako decko!"

,,Tak sa strč!" Hidan pripochodoval k dverám izby a bol rozhodnutý potiahnuť za kľučku, keď ho Kakuzu chytil. Vzal si jeho tvár do rúk.

,,Hidan, čo je to s tebou? Prečo sa musíš stále hádať? Poď si ľahnúť a nevymýšľaj. Dobre vieš, že ťa ľúbim, prosím ťa, nerob mi to ešte ťažšie, ako to už bez tak mám."

Keď Hidan neodpovedal, Kakuzu ho vzal na ruky a uložil na jeho stranu postele.

( prip.- zatiaľ, čo bol Kakuzu preč, Hidan zamenil dve jednolôžkové postele za jednu manželskú )

Zhasol svetlo a ľahol si vedľa neho.

,,Kakuzu?"

,,No?"

,,Kakuzu, ja ešte nechcem spať."

,,Ach, nezačínaj zase."

,,Kakuzu, ale ja to nevydržím. Chcem ťa!"

Otočil sa na Kakuza a chytil ho za zápästie.

,,Gr.. Hidan, ver mi. Keby som presne vedel, kde máš ksicht, šľahol by som ti takú, že by si sa z toho nespamätal do Vianoc!"

,,Ale ty vieš veľmi dobre, kde ho mám." chytil Kakuza za hruď a prevalil ho na seba.

,,No dobre…" vydýchol.

,,Ale stenanie nepripúšťam."

,,Ale..!"

Kakuzu mu položil ruku na ústa.

,,Buď poslušný."

Chytil ho za obe zápästia a zviazal ich.

,,Ale Kaku…"

,,Ach…." Kakuzu presmeroval špičky prstov k Hidanovym bradavkám.

,,Ach..Kaku..kuzu…"

Keď už boli obe tvrdé, prešiel ústami k jeho uchu. Začal ho sladko láskať a vydávať pri tom vzdychy.

Oboch vyzliekol a pritiahol Hidanove koleno k jeho boku. Začal ho hladkať po zadočku, cez stehno až k členku.

,,Kaku…….!"

,,Čšt." Chytil ho za ruku a opatrne doňho vnikol. Začal sa v ňom rýchlo pohybovať. Perfektne si aj užíval Hidanove výkriky a vzdychanie.

,,Kakuzu…ach.."

Hidan sa naňho usmial.

Kakuzu rozviazal Hidana. ( Tiež nechápem dôvod, ale nechajme to ták xD )

,,Hidan, si taký krásny a nevinný." Hidan privrel oči a nechal sa unášať slasťou, ktorú mu spôsoboval jeho partner. Prevalil Hidana na chrbát, ešte viac mu rozkročil nohy a zozadu ho jemne chytil za jeho prirodzenosť.

,,Kakuzu! Nie, to nie!" začal pišťať. Kakuzu pochopil, že Hidan už toľké vzrušenie neznesie a len sa nad tým zasmial. Začal Hidana robiť zozadu a pritom pravidelne prechádzal jeho prirodzením.

Čím ďalej, tým rýchlejšie a vzrušenejšie.

,,Kakuzu! Ja už to nevydržím, prosím, dosť! Chvíľku zastav!" Kričal vydýchane.

Kakuzu to zvysoka ignoroval a ľahol si naňho. Začal sa v ňom pohybovať ešte prudkejšie.

Keď mu odznievali v ušiach tie sladké, bolestivé výkriky a mal možnosť pozerať sa na to krásne, hriešne telo, vzrušilo ho to tak, že vyvrcholil rovno do Hidana. Chytil ho za hlavu a ľahol si vedľa neho. Predstavy toho mladunkého tela v ňom robili až neukojiteľké pocity.

Napokon sa naňho otočil. Poskytol sa mu nádherný pohľad na vydychujúceho Hidana.

,,Kakuzu…° výdych, nádych °, úplne si ma vyčerpal."

Hidan si ľahol na Kakuza a začal ho bozkávať po hrudi. Šiel až pod bruško, ale tam dole sa zastavil a chcel ísť hore. Kakuzu ho ale pritlačil zas tam dole.

,,Kuzu, čo to robíš?!"

,,No tak, Hidan. OKAMŽITE!" Hidanovi sa nahrnuli do očí slzy.

,,Nie, prosím.. prosím, Kakuzu.." začal nariekať.

,,Ach Bože, nič nevydržíš!"

,,Vydržím, ale.. Kakuzu, prosím."

,,Tak dobre, ako chceš." chytil Hidana zozadu a začal prirážať, keď sa Hidan prehol v chrbte,

ľahol si Kakuzu späť na svoje miesto a pomaly vydychoval.

Pozrel sa na Hidana. Až mu bolo do plaču.

,,Ty to robíš snáď naschvál!"

,,Huh?"

,,Hádžeš taký pohľad, lebo vieš, že ma dráždi!"

,,Čo?"

,,Tvoj sladký ksichtík."

° zííííív °

,,Som unavený."

,,Teraz? Keď si ma tak vzrušil?"

,,Dobrú Kakuzu." pobozkal ho na šiju a otočil sa mu chrbtom.

,,Csst, chlapec dostal, čo chce a teraz na mňa kašle."

,,° zííív ° Huh," Hidan si začal od ospalosti žmoliť oči, "dobre vieš, že to nie je pravda. Milujem ťa, ale teraz som už naozaj unavený. Dobrú noc."

Kakuzu naňho chvíľu hľadel, potom sa zodvihol a rýchlosťou blesku chytil Hidana pod krk. Nedalo by sa povedať, že jeho výraz bol priateľský.

,,A čo si myslíš, že sa so mnou budeš zahrávať? Urobil som ti, čo si chcel! A keď sa ti zrazu nechce, mám sa ZASE prispôsobiť?" Hidan naňho vyvalil oči.

,,O čom to hovoríš?"

,,Csst, tebe vysvetľovať! Si blbec!" stiahol Hidana z postele a treskol s ním o stenu. Roztiahol mu od seba nohy a než stihol Hidan niečo urobiť, vnikol doňho tak hrubo, že Hidanovi stiekol z rozkročia pramienok krvi. Začali mu prúdom stekať slzy. Kakuzu začal hrubo prirážať a keď vyvrcholil, bezohľadne pustil Hidana na zem. Ten sa tam zvalil a rozplakal sa ešte viac.

Kakuzu len pozoroval toto divadielko.

,,° smrk °
A to som si myslel, že si iný! Ako som sa mohol tak zmýliť? Si len odporný hajzel,

nikdy si na nikoho nebral ohľadom. Jashin, prečo som sa tak zmýlil? Prečo?!"

Kakuzu ho chvíľu pozoroval s prižmúrenými očami, potom sklonil hlavu a posmutnel.

Sakra, čo som to urobil?

Kľakol si k vzlykajucému Hidanovi a silno ho objal. Priložil ruku na boľavé miesto a opatrne ho tam začal hladkať. Potom ho tam jemnučko pobozkal, ale rýchlo sa oddialil, aby zase nemal Hidan pocit, že má vedľajšie úmysly.

,,Prepáč, láska moja. Máš pravdu… som blbec." Hidan sa oddialil.

,,Nie. Ty si mi sľúbil, že to už viac neurobíš! Si len nenásytný perverzák!"

Kakuzu ho pritiahol späť a pobozkal ho na mokré líčko.

,,Dobre vieš, že to nie je pravda," Kakuzu sa zadíval na Hidanovu tvár. "si ešte dieťa."

Hidan sa na toto postavil.

,,Nie som dieťa, to ty si moc starý!" začal sa vrtieť a kopať. Na to spustil Kakuzu obrovský smiech.

,,Čo je tu smiešne, ku°va?"

,,Keby si sa videl, nepýtal by si sa. Poď si ľahnúť." schmatol ho a ďalej sa bavil na brániacom sa Hidanovi.

,,Pusti ma!"

,,Nepustím!"

,,Kakuzu, pusti ma!"

,,NIE!"

Kakuzu ho hodil na posteľ a ľahol si k nemu. Na pery mu priložil prst a usmial sa.

,,Teraz ma tu budeš musieť znášať." pobozkal ho na krk, pritisol ho k sebe a zavrel oči.

Hidan sa ešte chvíľu mrvil, ale keď uznal, že nad Kakuzom nemá šancu, nakoniec tiež zaspal.

Po tom, čo si odišiel 8. diel- Sadistická láska

Tue, 27 Oct 2009 19:22:00 +0100

Dvere na kúpelni sa pomaly otvorili. Kakuzu vstúpil dovnútra a svoj zrak uprel na sprchujúceho sa Hidana. Ten si ho očividne nevšimol, lebo bol stále otočený Kakuzovi chrbtom.

Hidan si chcel ísť práve našampónovať vlasy, keď zrazu zacítil na chrbte niečí dotyk.

Než sa stihol otočiť, Kakuzu ho tvrdo pribuchol k stene.

,,Ah, Kakuzu. Čo to zase robíš?"

,,No čo asi? Užívam si ťa. Bože, si taký krásny…."

,,Nie, keď už tak, tak Jashin!"

Kakuzu si oprel hruď o Hidanov chrbát. Hidanovi prešiel mráz po chrbte.

,,Ty si nahý?"

,,A čo si si myslel, že oblečený? Si taký blbec."

Kakuzu začal prechádzať rukou po Hidanovom zadku.

Rázne mu odtiahol nohy od seba s jedinou myšlienkou.

,,NIE! KAKUZU, PRESTAŇ!!!!"

,,Ale no tak, bude sa ti to páčiť."

,,Nie, pusti ma!"

,,Ale prečo? Nechceš ma?"

,,Kur°a, už som ti vravel, že nie takto."

,,Ja to mám ale radšej zozadu."

,,Nie!"

Kakuzu doňho hrubo vnikol. Ignoroval Hidanove bolestné výkriky a ostro sa v ňom začal pohybovať. Hidan si mohol ísť vykričať hlasivky, ale Kakuza to nezastavilo. Vlastne ho Hidanove kňučanie dosť vzrušovalo.

Vzrušene vzdychol a posledný raz prirazil. Potom pustil Hidana, ktorý padol na zem. Bol veľmi slabý. Celý uslzený sa pokúšal postaviť, ale nešlo to. Bolesť pod bruškom mu neprekážala, ale nedovolila mu postaviť sa.

,,Ah, Kakuzu…° smrk °, prečo si mi to urobil?" vo vode, ktorá tiekla v sprche stiekol pramienok krvi.

Kakuzu si k nemu kľakol a zdvihol ho do náručia.

,,Hidan…", odhrnul mu vlasy z tváre, "Hidan, prepáč. Nevydržal som to." v hlase mu odznel náznak ľútosti. Snažil sa prehovoriť, ale nešlo to.

Pritisol Hidana k sebe a silno ho objal.

,,Hi..Hidan, prepáč."

,,Kakuzú……" vydýchol a oprel si hlavu o jeho rameno.

,,A páčilo sa ti to aspoň?" spýtal sa po chvíli.

Kakuzu ho chytil za bradu a priblížil jeho pery k Hidanovim.

,,Bolo to nádherné…" vášnivo ho pobozkal.

,,Kakuzu, že to už viac neurobíš?"

,,Urobím!" odpovedal okamžite.

,,Ale tak, aby sa to páčilo aj tebe."

,,Milujem ťa… Kakuzu, ale… prečo si ma rok nechal, nech trpím? Prečo si mi proste nepovedal dôvod tvojho odchodu?"

,,Hidan, ja som si myslel, že to nepochopíš. A keď som zistil, že ma miluješ, bolo neskoro."

,,Neskoro? Nikdy nie je neskoro!"

Kakuzu položil Hidana na zem sprchy. Posadil sa naňho a opatrne doňho vnikol. Hidan zastenal.

,,Prosím, teraz sa o tom nebavme."

,,Ach……Kakuzu, pobozkaj ma."

Kakuzu sa naklonil nad Hidana a prešiel mu jazykom do úst. Potom zapojil aj prsty. Dotýkal sa jeho jazyka. Hidan ho uhryzol.

,,AU! Čo robíš?!" začal triasť s postihnutou rukou.

,,Neznášam to!" vyprskol naňho.

,,No ale kvôli tomu si ma nemusel uhryznúť."

Chvíľu na seba civeli a nakoniec sa obaja rozosmiali.

,,Kakuzu, povedal som ti už, že máš nádherné telo?"

,,Nie,.. a ani to už nechcem počuť."

,,Prečo?"

,,Lebo je to lož. Som monštrum."

,,No tak mne sa toto monštrum páči a budem mu to stále hovoriť." zasmial sa.

,,Hidan, nezahrávaj sa so mnou."

,,Lebo čo?"

,,Lebo…. Ťa zabijem!"

,,Aha, to som už niekde počul, haha…" sotil Kakuza zo seba a postavil sa.

,,Prepáč, ale musím si ešte umyť hlavu."

,,Okej, ale rýchlo." Kakuzu vyšiel zo sprchy. O chvíľu na to vyšiel aj Hidan. Kakuzu zobral uterák, obmotal ním Hidana a zobral ho na ruky.

Keď ho niesol späť do izby, Hidan spustil:

,,A Kakuzu? Budeme pokračovať v posteli?" začal ho láskať po uchu.

Kakuzu ho okamžite pustil a Hidan padol na tvrdú zem.

,,A Ka-kú-zú? Budeme pokračovať v posteli?" spustil ironický tón ( Kakuzu ).

,,Na čo, si myslíš že sme sa teraz osprchovali? Si blbec!" kopol doňho. Hidan iba vystrel hlavu a neveriacky naňho zíral.

,,Ja že som blbec? To ty si blbec ty sadistický, perverzný, úchylný, hnusný, zlý…… Kakuzu?

Si myslíš, že tá chvíľka mi stačila?"

,,Aha, takže ti to nestačilo? A ja že som perverzný!"

,,Si."

,,Nie som."

,,Si."

,,Nie som a bodka! A už sa so mnou nehádaj, lebo dostaneš výchovnú!"

Hidan našpúlil pery a urazene zodvihol nos. Kakuzu sa musel na tom zasmiať.

,,Čo je ti smiešne?"

,,Keby si sa videl, pochopil by si. A poďme už spať."

,,Nie! S tebou do jednej postele nejdem!"

,,Tak spi na zemi!"

Po tom, čo si odišiel 7. diel- Prekvapenie

Tue, 27 Oct 2009 19:19:39 +0100

Hidan pár krát zažmurkal očami a otvoril ich úplne.

Keď sa popozeral po miestnosti, uvedomil si, že je vo svojej izbe. Sasori a Itachi sedeli pri jeho nohách, Deidara na stoličke a Tobi lietal po miestnosti:

,,Aha, už je hore! Hidan- san
sa už prebudil."

,,Oh, dobré ráno. Ako si sa vyspal?"

,,Hmm.. čože? Ako?"

,,No, odpadol si."

,,Aha…." sklonil hlavu a usmial sa.

,,Prečo sa tak usmievaš?" spýtal sa Itachi.

,,No, sníval sa mi krásny sen."

Všetci sa uškerili. Dokonca aj Tobi spozornel.

,,Sen? A aký?" pýtal sa Deidara už pobavene.

,,No, bol v ňom Kakuzu. A pobozkal ma…. A potom…" všetci sa už smiali.

,,Takže sen, čo? A čože to bolo potom?"

,,No, potom…. Neviem…Kur°a čo sa všetci tak smejete?"

,,Ale no… Hidan, máme pre teba prekvapenie." usmial sa Sasori.

,,Prekvapenie?"

,,Hej, dobre počuješ."

,,Aké prekvapenie?" pýtal sa roztomilo.

,,Uvidíš."

,,Nie, nie. Hidan, chceš ho vidieť teraz, alebo až potom?"

,,No, mne je to jedno. Nič mi nezdvihne náladu tak ako spomínanie na ten sen." nechápal prečo, ale ako spomenul sen, všetkým bolo do smiechu.

,,Ale kur°a, čo je tu stále smiešne?" už skoro vyskočil z postele.

,,Haha, Hidan, ver mi, že prekvapenie sa ti bude páčiť viac ako sen."

,,Hej, poďte!" skríkol Sasori a všetci ho nasledovali.

Keď odtiaľ všetci vyšli, dovnútra vošiel Pein a za ním….ON!

,,Dobré ráno, Hidan," pozdravil Pein, "no.. neviem, čo by som povedal, Kakuzu ti všetko vysvetlí, papa." odišiel a Kakuzu s Hidanom tam ostali sami.

,,Ahoj, Hidan…"

,,Kakuzu, čo tu robíš?!"

,,Hidan! Hidan, nekrič." sadol si k nemu.

Hidan sa nápadne oddialil.

Kakuzu ho ale chytil a pritiahol späť. Hidan sa celý začervenal, ale nepovedal nič.

,,Hidan, vraciam sa."

,,Čo..čože?"

,,Hidan, si v poriadku?" spýtal sa starostlivo.

,,No… Kakuzu ja… akoto že sa len tak zrazu vraciaš?"

Kakuzu sa k nemu naklonil.

,,Hidan prepáč mi, za to čo som ti urobil a povedal." začal ho bozkávať na ucho.

Hidan ho od seba odtrhol.

,,Len tak sa tu zrazu zjavíš, bez vysvetlenia!"

,,Veď ti vravím, že sa vraciam!" násilím ho pritiahol k sebe.

,,To nie! Prečo si odišiel?!"

,,Haha… kvôli tebe!"

,,No… myslel som si to…."

,,Lebo ťa milujem… a bál som sa…. bol som blbec."

,,Mi..miluješ? Blbosť!"

,,Hidan, naozaj! Veľmi ťa milujem. Proste som nemohol žiť s niekým pod jednou strechou, keď ho milujem a nemôžem sa ho ani dotknúť."

,,Áno, a kto ťa prosil a plakal? Kto nespal noc čo noc?!" rozplakal sa.

,,Hidan, prosím ťa, neplač." chytil mu tvár a pobozkal ho.

,,Každú noc som myslel na ten bozk, čo si mi vtedy dal. Nespával som…."

,,A ja? Si blbec!"

Vytrhol sa mu a vyskočil z postele, ale Kakuzu ho stiahol späť. Chytil ho za zápästie a obmotal Hidana čiernymi stehami.

,,Kakuzu, pusti ma!"

,,Nie."

,,Kakuzu, prosím."

,,Nie, nenechám ťa utiecť."

,,Prosíííííím!!!!!!!!!"

,,Hidan ja ťa milujem, chcem, aby si bol tu."

,,Kakuzu! Dobre vieš, čo k tebe cítim, ale pusť ma!"

Kakuzu to ignoroval a prešiel rukou po Hidanovom stehne. Začal ho hladkať po vnútornej strane stehna a špičkami prstov prešiel pod trenky. Nečakane vzdychol.

,,KAKUZU!!!!!! PUSTI MA!" Hidan sa začal mykať, ako mu sily stačili.

,,Hidan, ukľudni sa!"

,,NIE, PUSTI MA TY ZVRHLIK!"

,,Hidan! Prestaň!" dal mu ruku na ústa. Hidanovi sa zase nahrnuli slzy do očí a rozplakal sa.

,,Hidan, miláčik neplač…….." Hidan ale neprestával a Kakuzu nemal inú možnosť, ako ho rozviazať.

,,Hidan, prečo tak plačeš?"

,,Kakuzu, prosím ťa, toto už nerob."

,,Ale sa nebráň, neľúbiš ma? Ešte pred mesiacom si chcel, aby som sa vrátil."

Hidan chytil Kakuzovu ruku.

,,Ja som rád, že si sa vrátil." prešiel Kakuzovi pod tričko a pobozkal ho.

,,Prepáč, ale idem do sprchy, o chvíľku som späť." Hidan sa postavil a vošiel do kúpelne. Kakuzu chvíľu sedel na posteli, ale potom dostal nápad.

,,Prepáč Hidan, ale už to nevydržím."

Po tom, čo si odišiel 6. diel- Skutočná halucinácia

Tue, 27 Oct 2009 19:18:38 +0100

Je to divné… stále iba plačem, veď to nie som ja! Ten zku°vený haj°el ma úplne zmenil. Nemá to zmysel, neoplatí sa už kvôli nemu plakať. Po hentom nie. Musím proste potlačiť všetky moje city k nemu. Tak by sa mal zachovať pravý ninja. Jashin, vidíš to?

,,Ku°va! Choď do pi°i celý jak si! Neznášam ťa ty vyje°aný debil!"

začal kopať do najbližšej lampy.

,,Strápnil som sa pred tými tvojimi kamošmi! Rok som ťa hľadal a ako najväčší debil som si robil ilúzie! Neznášam ťa! Bol by som najradšej, keby si ska°al! Už nikdy nebudem kvôli tebe plakať a ak ťa raz nájdem… ak ťa raz nájdem, tak ťa ZABIJEM!!!!!!!!!!!!!!" vrieskal. Do lampy kopol takou silou, že zhasla.

Blbec. Neznášam ho! Vzal mi rok života. Prečo? Už nebudem plakať. Už nebudem ten, kto najviac trpí. Chcem ťa vidieť v mukách! Jashin to všetko vidí! Potrestá ťa!

Hidan, prosím, nevrav tak…

Hidan sa začal smiať.

,,Áno, zabijem ťa. A budem si to vychutnávať, ako zomieraš!"

Hidanovi trvalo veľmi dlho, kým sa ukľudnil. Pomaly si ani nedokázal uvedomiť, čo pred chvíľkou povedal. Sadol si na najbližšiu lavičku.

,,Blbec… ani si neuvedomuješ, ako veľmi si mi ublížil." Hidan si vyzul topánku a začal si masírovať udreté miesto.

,,Sakra… to bude modrina."

Myslím, že nie je vhodné ísť teraz domov. Všetkých by som pobudil. Ale kde budem? Rozmýšľať sa mi nechce…nad tými vecami… ( pre vašu informáciu, táto bolesť sa nepáči ani Hidanovi xD) Hidan zodvihol hlavu k nebu.

Ale predsa len, čo asi teraz robí Kakuzu? Ako sa asi má? Možno že… možno že má milenca. Alebo… milenku. Hm.. divné. Akoby som si myslel, že je Kakuzu na chlapov. Ani ja som vlastne nebýval na mužov. Nikdy. Vždy sa mi predsa páčili ženy. Ale odvtedy čo poznám Kakuza… je to nanič. Nad ním môžem len snívať. Plakať sa neoplatí. Ale tu je také ticho.

Je to deprimujúce. Ja mám predsa rád život, hluk! To Kakuzu vždy miloval ničotu. Ticho. Toto prostredie by sa mu páčilo. Ale ja nie som on, mne sa nepáči.

Zrazu za sebou zacítil pohyb. Prudko sa otočil. Bol pripravený bojovať.

Čo to bolo? Niekto tu je…

Postavil sa z lavičky.

,,Krásny…" začul za sebou. Otočil sa ešte prudkejšie, ale nikto tam nebol.

,,Si naozaj hlúpy, Hidan. Nikdy ťa nezaujímal dôvod? Blbec. Ale ako vidím, slovník sa ti nezmenil."

Hidan sa začal obzerať.

,,Nemaj obavy, ľudské oči sú moc pomalé na moju rýchlosť."

Čože, kto to je?! A ten hlas.. je mi taký známy!

,,Si vážne roztomilý, keď si vystrašený."

Kto to je, že sa to so mnou takto baví?!

,,Neschovávaj sa, vylez!" zvreskol Hidan.

,,Srdiečko, radšej nie. Nechcem, aby si mi tu ešte skolaboval."

,,Kur°a, vylez!"

,,Hovorím, že nie. Ale no tak láska, usmej sa. Čo sa tak tváriš?"

Hidan nemohol prísť na to, odkiaľ ten zvuk ide.

Ach, dobre. Možno ľudské oči nie sú dosť rýchle, ale Jashinove áno.

Zavrel oči a niečo zamrmlal.

Zdvihol viečka. Jeho oči už neboli ružové, ale sýto žlté. Trochu sa poobzeral, vytiahol kunai a hodil ho na určitý bod.

,,Sakra, Hidan. Čo to robíš?!" zvreskol neznámy.

,,Prečo sa schovávaš ako srab? Vylez!"

,,Okej, tak ako chceš." Postava zrazu zmizla z určitého bodu.

Hidan začul za sebou zvuk. Otočil sa a zahmlilo sa mu pred očami. Asi dva metre od neho stál vysoký, svalnatý chlap. Na sebe mal len nohavice, takže bol z určitej časti nahý a tmavé vlasy mu padali do tváre. Zelené oči sa prenikajúco pozerali na Hidana.

T….to nie je možné!

Chlap načiahol za Hidanom ruku a začal sa približovať. Hidan sa naopak oddiaľoval.

,,Ale no tak, poď sem. Čo je to s tebou? Prečo tak pozeráš?!"

,,N….nie.. ty sa mi zdáš." povedal trasľavým hlasom.

,,Hidan, prosím ťa neblbni a poď ku mne."

,,NIE! Už… už mi vážne je°e, ty nie si skutočný!"

,,Hidan! Hidan poď sem!" bol už nebezpečne blízko.

,,Nie…." zakňučal. Narazil o strom.

,,Sakra.."

Kakuzu k nemu podišiel úplne, vzal ho do náručia, chytil jeho hlavu a vynútil si bozk.

Hidanovi sa ešte viac zahmlilo pred očami a odpadol.

T..to nie je predsa možné… to ni..nie je on… Kakuzu….

Počul už iba tlmené výkriky jeho ex- partnera:

,,Hidan? Hidan! No tak, neodpadávaj, Hidan!"

Po tom, čo si odišiel 5. diel- Stretnutie po roku

Tue, 27 Oct 2009 19:17:02 +0100

,,No, bol som veľmi rád, že na túto misiu mi pridelili Deidaru, neviem, čo by som ináč robil."

Hidan a Deidara sa hnali hustým lesom. Zrazu zastali.

,,Takže, to miesto sa nachádza zhruba kilometer odtiaľto. A preto sa to tu môže hemžiť ninjami, buď ostražitý."

,,Haha, Deidara už vravíš ako Kakuzu- buď ostražitý." zasmial sa ironicky.

,,Nie Hidan, ja to myslím vážne!"

,,No okej." usmial sa.

Pred nami sa zjavila lúka.

,,Takže tu les končí, čo?" Hidan sa smial, ale potom sa zvrtol.

Obaja sa schovali za strom.

,,Počul si to?" spýtal sa Hidan skoro nečujne.

,,Hej." prikývol Deidara.

,,Hidan, myslím, že by som mal urobiť c2."

,,Nie, uvidia ťa!"

,,Ale nemám na výber, keď budem špehovať nepriateľa z výšky…"

,,Deidara, prosím ťa, čakaj."

,,No hej, divné. Častejšie si to ty, kto je nedočkavý a hrnie sa do boja bez premyslenia." zaškeril sa. Obaja sa pozreli smerom k lúke. Začali sa tam zhromažďovať ninjovia.

A zrazu sa tam zjavil chlap so zelenými očami a tmavšou pokožkou. Bol celý zahalený, len chrbát mal holý a mal na ňom divné tváre. Čierne stehy sa zrazu samé odšnurovali a príšery vyliezli z tela.

,,Choďte!" prikázal im tvrdým hlasom. 4 monštrá sa rozutekali na 4 svetové strany.

Hidan strnul. Deidara si ho všimol.

,,Oh, nie…" zašepkal. Opatrne sa priblížil k Hidanovi.

,,Hidan, prosím ťa, neurob nijakú blbosť." Hidan tam len ticho stál. Rok stará rana sa zase otvorila. Zase ucítil tú úzkosť, bolesť. Žiaľ.

,,KAKUZUUUU!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!" zvreskol a vystúpil spoza stromu.

Všetci ninjovia zrazu utíchli a ich pohľady venovali Hidanovi. Prekvapene hľadeli na svojho protivníka. Len ten jeden, ktorému bol výkrik venovaný nezmenil výraz. Nič neurobil. Tvár mal stále takú chladnú, a pohľad stále taký opovrhujúci ako v ten deň.

,,Ka……kuzu…" Hidan smutne pokrútil hlavou a zrútil sa pred všetkými tými ninjami.

,,Hidan." Kakuzu prešiel až k nemu.

,,Čo tu robíš?"

,,Kakuzú!" Hidan sa mu obkrútil okolo nôh.

,,Hidan pusti ma a vysvetli, čo tu robíš!"

,,Mám tu misiu." previnilo sa naňho pozrel, ale nepustil ho.

,,Aha, takže tu s tebou musí byť ešte niekto."

Sotil Hidana do trávy. To, že sa ledva držal mu bolo úplne jedno. Jedno že trpí len kvôli nemu.

Kakuzu sa vybral k miestu, z ktorého Hidan vyšiel. Nejaký chlap z davu ho však zastavil.

,,Kakuzu počkaj, ty toho chlapca poznáš?"

,,Hej, je to môj bývalý partner."

,,Ale prečo plače ako malé dieťa?"

,,Lebo je blbec." týmto uzavrel konverzáciu. Chlapík sa otočil na Hidana.

,,Hej, neplač." povedal mu ľútostivo.

,,Prečo plačeš?"

,,Na to sa spýtaj Kakuza." odpovedal som slzami v očiach.

Kakuzu podišiel k stromu, za ktorým sa skrýval Deidara a chytil ho za cop.

,,Ale, ale… Deidara. Prečo si neutiekol, keď si mal možnosť?"

,,Csst, a nechať tu priateľa? Nie som ako ty, ty hajzel!" Kakuzu ho potiahol a hodil k Hidanovi.

,,Hej, Katsuko! Neutešuj toho zasrana!"

,,Ale Kakuzu, veď trpí kvôli tebe!"

,,Nezaujíma ma, pusti ho! Akatsuki nie sú náš ciel!"

,,Ale veď ho nemôžeme nechať v takomto stave!"

,,Neboj, jeho "kamarát" sa už oňho postará!" chytil Hidana a treskol ním o najbližší strom. Po tvári mu stiekol pramienok krvi.

Kakuzu sa k nemu naklonil a pošepkal mu do ucha: ,,Hidan," pohladil ho po tvári, "láskavo sa mi nepleť do života." na to zovretie pod jeho krkom povolilo a padol na zem.

,,Chlapi, poďme!" rozkázal Kakuzu a vybral sa opačným smerom od Hidana s Deidarom. Katsuko smutne hľadel na plačúceho Hidana. Ten sa postavil a rozbehol sa za Kakuzom. Násilím ho zozadu objal: ,,Kakuzu, ja ťa nechcem znovu stratiť!"

,,Nie Hidan, ja som ti nikdy nepatril, takže si ma nikdy nemohol stratiť."

,,Ale Kakuzu, ja ťa milujem!" po toľkom čase. Po tak dlhom čase mu to konečne povedal. Ale Kakuzovi to bolo jedno.

,,Haha…" začal sa smiať, "no a?"

,,Ale… Kakuzu!"

,,Hidan mne je jedno, že ma miluješ! A teraz ma pusti!" odkopol ho do trávy. Hidan s rozbitou pusou sa ale vzpriamil a zase sa ho chytil.

,,Hidan, pusti ma!" kopol mu do tváre.

,,Chlapi, poďme!" všetci ho nasledovali. Kým sa Hidan trochu vzchopil z toho úderu, boli už trošku ďaleko. Deidara mu prišiel na pomoc.

,,Hidan.. Hidan je mi to fakt ľúto."

,,Nie…"

Hidan sa rozbehol za Kakuzom.

,,Kakuzu, nenechám ťa už zasa odísť! Hľadal som ťa rok! Nie!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"

,,Miruki, chyť ho!"

Miruki rýchlo skočil za Hidana a chytil ho rukami. Chudáčik, nemohol sa ani pohnúť.

,,Vieš Hidan, Mirukiho som učil, takže nemáš šancu sa dostať z toho zovretia."

Pristúpil k zvíjajúcemu sa Hidanovi. Pevne ho chytil za tvár, naklonil sa k nemu a chvíľu to vyzeralo, že ho chce pobozkať. Nakoniec mu ale vlepil facku.

,,Môžeš vyplakať celé hektolitre, nedonútiš ma, aby som sa vrátil. Miruki, pusť ho."

Miruki hodil Hidana Deidarovi. Deidara ho silno objal.

,,Hidan, Hidan prosím ťa neplač."

,,Kakuzu!!!!!!!!!!!!"

,,Hidan, on ti za to nestojí."
pošepkal mu do ucha.

Kakuzu si iba vzdychol: ,,Takže papa, Hidan." posmešne pozdravil a všetci sa vyparili.

,,NIE!!!!!! KAKUZU, NIE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"

,,Hidan, HIDAN! Upokoj sa, prosím ťa!"

,,Deidara, ale…. práve keď som ho znova našiel… zase je preč… prečo?!"

,,Takže ste sa zase stretli. Po roku. Je to dosť dlhá doba… chápem vás, muselo to byť hrozné."

,,No, hej… ja nechápem… prečo keď odišiel… prečo som ho musel znova vidieť? Práve keď sa začali rany hojiť. Bolo to bolestivé. Hrozné. Ale práve, keď už sa začali konečne hojiť, zase sa znova otvorili…
a keď sa mi zase naskytla nádej. Ale on ju zmaril. Zlomil mi srdce. Ja už nemám dôvod žiť. Teda… hej, mám. Mám tu priateľov a Jashina. Ale už nemám žiadnu lásku. A už ani nechcem. Ak je toto láska, dobrovoľne sa jej vzdávam."

,,Nemôžete takto hovoriť. Prepáčte, že to poviem, ale z rozprávania- jediné čo môžem usúdiť je, že si vás ten človek nezaslúži. Keby mal k vám aspoň trochu úcty, nenechal by vás tak veľmi trpieť."

,,Ja viem ale proste… on nemohol za to, že som sa doňho zaľúbil. Myslím, že keby ma mal aj trošku rád, zachoval by sa tak, lebo to je proste Kakuzu. On sa nedokáže usmiať, ani keď má dobrú náladu."

,,Chápem… typ človeka, čo by sa radšej zabil, akoby prejavil city. Môžete pokračovať."

,,No okej, nakoniec našu misiu pridelili niekomu inému. Nebol som schopný dokončiť ju. V sídle som všetko povedal Peinovi."

,,Kakuzu…?" Hidan… ja viem, aké to pre teba je, ale prosím ťa, buď silný. Nežiadam ťa ako šéf, ale ako priateľ. Ja… nikdy som nič také nezažil, ale… choď si radšej ľahnúť. Sasori, odprevaď ho!"

Sasori sa postavil.

,,Hidan, poď." starostlivo ho chytil.

,,Dobre a koľko ubehlo odvtedy, čo sa toto stalo?" spýtal sa psychológ.

,,No, zhruba mesiac."

,,Mesiac… a ako sa odvtedy máte?"

,,Celkom fajn. Teda oproti tomu, ako to bolo so mnou pred tým. Proste som došiel na to, že ho mať nemôžem. Rok som ho hľadal, našiel a teraz si želám, aby sa to nikdy nestalo. Neznáša ma… a je dosť možné, že dôvod jeho odchodu som práve ja…"

,,Nehovorte tak…"

,,Ale áno… je to pravda. No, ale už vám nemám čo povedať. Za všetko vám ďakujem. Za to že ste ma vypočuli aj za to, že ste boli ku mne úprimný. Prepáčte, s vašim dovoleným už pôjdem."

,,Och, okej."

Psychológ vyprevadil Hidana dole ku vchodu.

,,No tak, majte sa a kľudne sa zastavte, kedykoľvek budete chcieť. AK vám môžem povedať, z tohoto stavu sa snáď dostanete. Ale keby vám bolo kedykoľvek horšie, zastavte sa, jo?"

,,Ďakujem…" odišiel.

Vyšiel do tmavej ulice.

Ach, Kakuzu. Kde len si?

♥ Je ťažké milovať niekoho, kto o tom nevie. No ešte ťažšie toho, kto o to nestojí.

Po tom, čo si odišiel 4. diel- Čo sa dialo po tom

Tue, 27 Oct 2009 19:15:39 +0100

Hidan sedel na posteli a v ruke držal album.

,,Kakuzu…" hľadel na fotku v albume.

,,Na každej spoločnej fotke si naštvaný. Prečo ma tak neznášaš? Prečo si odišiel?" neplakal. Ale v jeho hlase nebolo cítiť nič iné len ostrú bolesť, ktorá sa mu rvala srdcom. Bod zasiahla dokonale. Bez najmenšej chybičky.

° klop, klop °

Niekto zaklopal na dvere. Hidan rýchlo zatvoril album.

,,Vstúpte."

Dvere sa pootvorili a v nich sa zjavila blonďavá hlava.

,,Ach, Deidara. Želáš si niečo?"

,,Nie, Hidan… ja. Prepáč, ale chcem ti niečo povedať."

,,Hm.."

,,No vieš. Možno to nie je vidieť. Ja totiž nemyslím na nič iné len na umenie."

,,Deidara, prepáč. Sadni si, prečo stojíš?"

,,Oh, díky, no…" Deidara si sadol vedľa jeho spoločníka.

,,Vieš. Pred pár rokmi, keď som ešte o Akatsuki nemal ani tušenie, vyrastal som v Iwagakure

° kamenná dedina °. Žil som tam do dvanástich rokov. Vtedy som bol normálny študent. Bol som v tíme a mal priateľov. Ale ten, koho som miloval zo všetkých najviac bola vtedy jedenásť ročná Tenshi ° Anjel °. Strašne som ju ľúbil, ale nikdy som sa neodvážil povedať jej, čo k nej skutočne cítim. Až raz dostala misiu a… na tej misii sa niečo stalo a ona… ona zomrela." zadíval sa na Hidana.

,,Aha, to mi je ľúto. Ale, prečo mi to vravíš?"

,,Hidan, chcem ti týmto povedať, že už som nemal možnosť jej povedať, čo k nej skutočne cítim. Ale Hidan, ty ju ešte máš. Je iné,
keď vieš, že osoba ktorú miluješ je niekde tam, vonku. Ale je iné, keď vieš že je mŕtva a už nemáš šancu ju nájsť, povedať jej o svojich citoch, objať ju…"

,,Ach, Deidara. Ale čo mám robiť?!"

,,Hidan, ak je tvoja láska k nemu naozaj skutočná, choď a nájdi ho!"

,,Aha, takže váš kolega Deidara má podobnú skúsenosť s láskou. Takže vám pomáhal?"

,,Hej, pomáhal mi, ako sa dalo. A radil mi. Mal pravdu a ja, vždy keď som mal možnosť som šiel hľadať Kakuza. Všade som sa pýtal, dokonca som požiadal o pomoc aj niektorých členov Akatsuki, ale márne. Bez stopy. Šéf mi povedal, že v tíme budem sám, nepriradí ma predsa k Zetsuovi. Ale na ťažké misie som chodiť sám nemohol, takže práve keď mal nejaký člen voľno a ja som dostal misiu, poslal ma s ním. Bol to dlhý čas. Vtedy sa mi stal najväčšou oporou práve Deidara. Keby že vtedy nie je pri mne, tak neviem."

Psychológ a Hidan boli tak zahĺbení do tohoto rozhovoru, že si nevšimli niečo divné. Ale, bolo ťažké si to všimnúť už len kvôli tomu, že vonku pršalo a sklo bolo tmavšie ako zvyčajne. Za oblokom ich niekto tichučko sledoval a načúval tomuto srdcervúcemu príbehu. Premýšľal nad tým veľmi dlho, kvôli tomuto človeku mával často depresie a chcel s touto hrou skončiť. Po tom, čo si vypočul bol už sto percentne rozhodnutý. Už nechcel potláčať emócie. Snažil sa, alebo bolo to márne.

,,No. V núdzi poznáte priateľa." snažil sa odľahčiť situáciu a niečo si zaznačil do zápisníčku.

,,No hej." usmial sa a utrel si slzy.

,,Viete, bola to veľmi dlhá doba. Vlastne všetci mi pomáhali, ako sa len dalo. Konan bola veľmi milá, ona to chápala asi najlepšie. Asi to bude tým, že je žena. Takto to bežalo dlhý čas. Zvládal som všetky misie s každým z Akatsuki. Ale čas bežal a skoro ubehol rok. Ja som pomaly prestával dúfať, že ho ešte niekedy nájdem, že sa ešte niekedy s ním stretnem. Skoro som začínal zabúdať. Ale… po večeroch som vždy prepadol nostalgii. Vždy, keď som sa pozrel na jeho posteľ, na každú vec, ktorá mu patrila. Bolo to hrozné obdobie. Plné bolesti. Aj keď som mal priateľov, stále som cítil prázdnotu. Sám som nechápal, ako sa môže človek až tak zamilovať? Prestal som veriť. Už som vedel len to, že ho už nikdy neuvidím." usmial som sa.

,,Ale osud to zariadil ináč. Nakoniec…

Raz som dostal misiu v oblasti Takigakure ° skrytá vodopádová°. No a to bola tá osudná misia, na ktorú, keby som vedel čo sa stane by som nikdy nešiel. Viete, po tom čase som usúdil, že lepšie ho už nikdy nevidieť, ako zase stretnúť a zase odznova ucítiť tú bolesť a úzkosť."

Osoba, ktorá ich po celý čas sledovala prižmúrila oči. Zreteľne jej stiekla po tvári slza, aj keby sa tomu dalo povedať dažďová kvapka. Hidan…

♥ Až keď spoznáš, čo je láska, pochopíš zúfalé volanie LÁSKA, VRÁŤ SA!

Po tom, čo si odišiel 3. diel- Všetko je stratené

Tue, 27 Oct 2009 19:14:26 +0100

Za oblokom tancovali kvapky vody. Stekali sklom ako slzy, ako bolesť. Každú chvíľu udieral blesk a mračná sa vznášali na oblohe tak rytmicky, akoby to ani nezapríčiňovala príroda, ale človek.

V izbe sedeli dvaja muži. Jeden, mladší bol člen obávanej organizácie Akatsuki. Ale robil niečo neobvyklé… plakal…

Druhý držal zápisníček a čmáral si poznámky.

,,Och, prepáčte." utieral si mokrú tvár.

,,To je v poriadku, dostaňte to zo seba."

,,Ale nechápete? Plakal som už viac ako dosť. Plač mi ho nevráti… radšej prejdem tam, kam som chcel."

Boli sme spolu pár mesiacov. Misie sme mali rôzne, ale vždy sme ich splnili. Aj keď sme sa často hádali, šlo nám to a boli sme skvelí tím. Asi to bolo pre to puto, čo som k nemu prechovával. Tajne som dúfal, že moje city opätuje. Ale nežijeme predsa v rozprávke. Bola to tak dlhá, a pritom tak krátka doba. Až nadišiel ten osudný deň a moje šťastie sa rozpadlo na prach.

Z šéfovej pracovne sa ozval krik: ,,Akože odchádzaš?! Chceš nás opustiť ako Orochimaru? Ale Kakuzu… Prečo? "

Kakuzu odpovedal až podozrivo kľudne: ,,Osobné dôvody, prepáčte, ale ja už to neznesiem." na to odišiel z pracovne, odišiel z Akatsuki.

Všetci boli zhromaždení v predsieni a keď Kakuzu vyšiel z pracovne, už na sebe nemal plášť, ani prsteň. Nič, čo by naznačovalo jeho členstvo. Ignoroval slzy, ktoré mi prúdom tiekli po tvári. Ignoroval tú bolesť a výkriky: ,,Kakuzu, nie!"

Ale stále, doteraz si vravím, Jashin, prečo?! Odchádzal. So slzami v očiach som pozoroval ako odchádza niekto, koho som naozaj miloval.
Neboli to už len chute. Bolo to čisté a krásne.

Na chvíľu zastal, hodil opovrhujúci pohľad a odišiel. Bez váhania som sa rozbehol za ním.

,,Kakuzu, Kauzu počkaj!" začal som kričať ako zmyslov zbavený.

Kakuzu zastal, otočil sa. Ja som nestihol ubrzdiť a vrazil som doňho.

,,Chceš, aby som ti ho vrátil?" spýtal sa. Ja som to nechápal, ale keď si dal dole masku, pochopil som. Vtisol mi krásny, sladký bozk. Potom ma od seba odtrhol.

,,Daj mi pokoj. To, čo si mi dal som ti vrátil a teraz choď!"

,,Kakuzu, ja ťa mil.."

,,Povedal som dosť!" odišiel. Padol som na kolená, ale nemal som silu sa postaviť. Začal som ešte väčšmi nariekať.

Kakuzu, láska moja! Nie!!!!!!!! Jashin, prečo? PREČO??!!

Hidan nariekal tak strašne, že prišli ostatní Akatsuki a zobrali ho dovnútra.

Všetka nádej je stratená. Všetko. Nenechal ma ani dopovedať. Láska? V tú už neverím! Už nikoho nebudem môcť milovať, lebo mám strach, že ten, koho milujem ma sklame. Že to bude zase tak bolieť, ako vtedy. Odišlo jediné svetlo v mojom pochmúrnom živote.

,,Prepáčte." prerušil ma psychológ.

,,Je mi to ľúto. Naozaj." sadol so ku mne a bratsky ma objal.

,,Nemá byť čo… môžem si za to sám!"

,,To nemôžete hovoriť! Určite musel vedieť o vašich citoch, veď ste mu to dali najavo!"

,,Lenže keby som aspoň vedel dôvod, kvôli ktorému odišiel." utrel si slzy.

♥ Nehovor, že sa lúčime. Veď sú to len slová. Život je samá náhoda a možno sa stretneme znova.

Po tom, čo si odišiel 2. diel- Zoznamovanie

Sun, 04 Oct 2009 11:38:50 +0200

diel- Zoznamovanie

Sedel som na svojej posteli a urazene som kýval hlavou. Bol to druhý deň, čo som strávil s týmto mužom a už mi poriadne liezol na nervy. Civel som naňho ako dieťa na niekoho, kto mu práve zjedol lízatko.

,,Hidan, otoč sa."

,,Čože a na čo?"

,,Chcem sa prezliecť."

,,Mne je to fuk! Na teba rozhodne zvedavý nie som. Mňa zaujímajú krásne ženské nohy a veľké kozy."

Kakuzu sa uškeril.

,,A ešte aj úchyl, no toho je už dosť."

,,Kur°a, drž hubu!" zrazu som ucítil jeho ruku na mojom líci. Nahol sa ku mne, až by ma mohol pobozkať.

,,So mnou sa zahrávať nebudeš!" vtedy som prvý krát ucítil jeho dych na mojej tvári. Nadýchol som sa. Voňal!

Kakuzu už ignoroval, že naňho hľadím a dal si dole masku. V tom momente sa mi zastavil dych. Tak… krásna tvár. Posadil som sa do lepšej polohy a nahol sa tak, aby som dovidel naňho celého. Mal tmavšiu pokožku a veľké ústa. A jeho zelené oči pôsobili až priveľmi prenikavo. Dokonca mu tie stehy v kútikoch úst pristali.

Zhodil zo seba plášť a potom aj tričko, ktoré mu šlo okolo krku. Chrbát mal celý holý, aj keď mal na sebe tričko. Ale na chrbte mal… nejaké tváre. Zrazu sa mu stehy na chrbte samé rozšnurovali a vyliezli z neho nejaké.. príšery. Trochu som sa zľakol, ale keď príšery niekam zmizli, bol som v poriadku. Napokon si dal dole aj nohavice a….

,,Na čo tak civíš, si fakt úchylný, alebo čo?" ja som ho nevnímal a len som hľadel na tú neskutočnú krásu. Mal nádhernú vypracovanú hruď… v podstate celé telo. Krásny krivky.

Bol taký nádherný, na zožratie. Tmavé vlasy si vypol do drdola.

,,Idem do sprchy, hneď som späť. A nech ťa ani len nenapadne chytať niečo moje, je ti to jasné?"

Prikývol som. Chvíľu som ešte tak rozmýšľal, potom som sa rozhodol, že sa môžem ísť zoznámiť s ostatnými členmi. Keďže šéfa som už poznal, prišiel rad na jeho tímovú partnerku, jedinú ženu Akatsuki- Konan.

Dozvedel som sa, že miluje Origami. Je krásna, ale dosť plachá.

Potom som zašiel za známym Uchihou- Itachim. No, čo môžem povedať? Proste Uchiha. Tichý, tajomný. Všetkých by najradšej prebodol pohľadom. Naopak jeho partner Kisame mi prišiel až nadmieru živý, ten fakt žije vo svojom vodnom svete.

Sasori má rád umenie- nazýva to bábky. Fakt netuším, čo je na bábkach umenie, ale nechal som to tak. Protirečí si stále s Deidarom, našim veľkým umelcom a pánom výbuchu.

Ten by nemal problém vyhodiť do vzduchu snáď aj svoju mamku, len aby si overil svoje schopnosti a umenie. No a Tobi je… ešte dieťa. Našiel ho Zetsu. Nechápem, na čo ho priviedol, ale je mi to jedno. Zetsuovi sa dá kľudne hovoriť kvetina.

Každý z nich má niečo, čo ten druhý nie. Ale aj tak… najviac ma zaujal práve môj partner. Keď som sa vrátil späť do izby, on už bol osprchovaný. Na sebe mal len trenky a pohodlne sedel na posteli. V ruke držal nejaký časopis.

Sadol som si naproti nemu. Nemohol som od neho odtrhnúť zrak. Prechádzal som pohľadom po jeho tele a vychutnával si každý kúsok. Najviac ma to však vábilo… tam.

Hidan prerušil rozprávanie. Nastalo trápne ticho.

,,No, ak vás môžem prerušiť, spýtam sa: Ste ešte stále člen Akatsuki?"

Hidan sa naň zahľadel: ,,Akatsuki je môj život. Už tam všetkých poznám a ku každému som si vytvoril aké, také puto. Už by som nedokázal opustiť ich."

,,Okej, prepáčte že budem drzý, ale na začiatku ste mi rozprávali, že ste chceli rozprávať čo bolo po tom… po čom vlastne?"

,,Ach, hej. Prepáčte," zamyslel som sa. ,,nebojte, už to zhrniem."

,,No. A keď som vám vravel, že táto časť je dôležitá… zamiloval som sa doňho časom. Ako som ho spoznával. Nevedel som, čo to so mnou je. Netušil som, že to môže byť naozaj láska… dokonca raz…."

Hidan sa nepokojne prevaľoval na posteli. Nemohol spať.

Jashin, čo je to so mnou? Prečo mám stále taký pocit… že ho chcem? Ale veď je to chlap!

Čo sa to so mnou deje? Veď som sa nemohol zamilovať! Poznáme sa tak krátku dobu!

Hidan vstal a potichu prešiel cez izbu, až k partnerovej posteli. Chvíľu nevedel, čo má robiť. Ale potom sa nad neho naklonil a…

Má také sladké pery. Je taký nádherný, keď spí. A výnimočne nemá blbú náladu.

Kakuzu sa pohol. Než sa Hidan stačil vzbudiť z toho šoku, Kakuzu ho stiahol dole.

,,Vysvetlíš mi to?!"

,,Ka…Kakuzu ja…" nezmohol sa na slovo.

Kakuzu vlepil Hidanovi facku a sotil ho na jeho posteľ. Bez ďalších slov si šiel ľahnúť.

Sakra, prečo? Prečo som sa doňho zamiloval? Ako ma len mohlo napadnúť urobiť takúto blbosť?

Hidan sa rozplakal.

,,Aha. A vtedy sa zmenil?"

,,Oh, nie… nezmenil sa. A práve to ma štvalo. Bol som doňho zamilovaný a on to ignoroval. Lenže nemohol vedieť, či sa chcem s ním len hrať, alebo ho mám naozaj rád. Aj tak. Urobil som chybu. Nepovedal som mu o mojich citoch. A mal som. Možno by sa to nestalo.

Ale ak to mám zhrnúť, celý čas čo som tam bol som sa bál mu povedať o mojich citoch, akoby som čakal… čakal som že príde on. Bál som sa, akoby mohol zareagovať. Až sa to stalo. A ja som už nikdy nemal možnosť povedať mu o mojich citoch." rozplakal sa.

Bože, prečo si stvoril ľudskú bytosť tak, že ju priťahuje protiklad, alebo človek, ktorého nemôže mať? Prečo musia byť city také hlboké a strata taká bolestivá? Prečo si neumožnil človeku, nech sa zamiluje do toho, kto mu vyhovuje? No Bože, prečo??!!

♥ Dnes nezaspím a nebudem spať. Slzy si neutriem a nebudem sa smiať. Neplačem preto, že ma nemáš rád, ale preto, že si ma naučil milovať.

Po tom, čo si odišiel 1. diel- Nočná návšteva

Sun, 04 Oct 2009 11:36:38 +0200

kapitola- Nočná návšteva:

Muž ° mohol mať asi okolo tridsiatky ° sa prevalil na posteli. Stisol päsť a hodil vražedný pohľad. Mal dosť podráždenú náladu a bol dosť ospalý. Lenivo sa postavil z postele a vykročil k dverám:

,,Kto to môže byť v túto večernú hodinu?"

Dokráčal k dverám a otvoril ich. Jeho pohľad sa rázom zmenil. Pred ním stál muž, no vlastne, dalo by sa povedať že ešte chlapec. Na sebe mal len volné tričko a nohavice. Jeho biele vlasy mal neobvykle rozcuchané, jeho tvár bola bledá, takmer priesvitná a pod očami mu vynikali tmavé kruhy. Muža však zaujal najviac ten postoj a nevinný pohľad, ktorý však pôsobil veľmi bolestivo.

,,Dob…dobrý deň.." sklonil hlavu. V hlase mu bol znieť nárek a smútok.

,,Hm.. dobrý. Prepáčte, pán Hidan. Ale čo tu robíte tak neskoro?" zadíval sa na ružovookého.

,,Prepáčte. Musel som prísť. V poslednom čase sa nemám komu zveriť a vy, keďže ste psychológ, ste asi tá najvhodnejšia osoba. Ja…už…" nedokázal dopovedať, čo začal.

,,Aha. No dobre, poďte dovnútra." otvoril mu dvere a kývol hlavou, že môže vstúpiť.

,,Ďakujem veľmi pekne." Hidan pomaly vstúpil dovnútra. V izbe sa nachádzala posteľ a nočný stolík.

,,Prosím, poďte do obývačky." ukázal dvere na opačnej strane miestnosti. Hidan šiel tíško za ním.

V obývačke sa nachádzal gauč, stolík a skrinka, na ktorej bola televízia. Okrem toho sa tam nachádzal ďalší vchod. Asi do kúpeľne, alebo kuchyne.

,,Nech sa páči, sadnite si." rukou ukázal na gauč. Hidan si poslušne sadol.

Psychológ zasvietil nočnú lampičku, zobral ceruzku a papier a položil ich na stôl. Potom niekam odišiel.

,,Nedáte si kafé?" vyšiel z nejakej miestnosti, pravdepodobne kuchyne.

,,Nie, ďakujem."

,,No, dnes ste nejako zvlášť slušný…" usmial sa. Hidan neodpovedal. Nemal chuť na hádky.

,,Takže… aký je teda presnejší dôvod vašej nočnej návštevy, pán Hidan?" spýtal sa po minúte ticha.

,, Viete… ách, neviem, ako by som začal."

,,Hm.. skúste to."

,,Okej, začnem asi odvtedy, ako som nastúpil do Akatsuki. Zhrniem to, nie som tu pre to, aby som vysvetľoval, ako som sa cítil pred tým, ale…. po tom…" sklonil zrak.

Skoro sa povzlykal.

,,Prepáčte." utieral si slzy.

,,To je dobré, tu nemusíte zadržiavať slzy."

,,Nie, nie. Budem pokračovať. No. Tak teda vstúpil som do Akatsuki a mne priradili Kakuza.

Čo sme sa stretli prvý krát mi už bolo jasné, že spolu nebudeme moc dobre vychádzať. Bol som zlomyseľný a bol mi ukradnutý. Ale aj tak som cítil niečo…."

,,Tak Hidan, toto je Kakuzu. Tvoj partner." Pein mi predstavil o niečo vyššie chlapa, ktorý, dá sa tak povedať bol zahalený od hlavy po päty. Jediné, čo mu bolo sto percentne vidieť boli oči. Krásne, zelené oči. Ale už len ten kúsok bol taký… príťažlivý? Nie.. to nie je to správne slovo. Kakuzu pôsobil dojmom-…

Bol taký tajomný…

Doslova som ho spaľoval pohľadom. Postavil som sa do obranného postoju a zodvihol nos.

,,No.. čaw."

,,Ako vidím, neslušný fagan. Máš ty vôbec nejakú úctu?" odpovedal skoro okamžite.

,,Hej, mám. Ale nie k takým dedom, ako si ty!" uškeril som sa.

Otočil som sa na Peina.

,,To s týmto zaostalým blbcom mám ako pracovať? Je pod moju úroveň."

Pein svojim kamenným pohľadom nedal sebemenší náznak zmeny názoru, či postoja.

Zrazu som na tele niečo ucítil. Pozrel som sa dole. Obmývali ma čierne nite, viac a viac.

,,Fuj, čo to je?" keď som sa lepšie pozrel, odkiaľ smerujú, zistil som niečo hrozné.

Nite ma zodvihli do výšky a otočili tvárou ku Kakuzovi.

,,Nie že si nevychovaný, si ešte aj dobre namyslený."

,,No fuj! Pusti ma lebo ešte niečo dostanem!" začal som sa mykať.

,,Ale ty moc nevyzeráš byť v pozícii, že si môžeš dovoľovať takéto reči!"

Tými divnými niťami, mu vychádzali z kože mi prešiel až kuk krku.

,,Tak dosť, pusti ho!" skríkol nečakane Pein.

Kakuzu ma na tento príkaz pustil a ja som padol na zadok.

,,Nech sa toto už viac neopakuje. Ešte to by mi chýbalo, aby sa hádali tímoví partneri. A teraz,

Kakuzu, choď ukázať Hidanovi vašu izbu."

,,Čože? No počkaj! Chceš povedať, že mám spoločnú izbu?"

,,Máš s tým snáď problém?" spýtal sa namiesto Peina Kakuzu.

,,Chceš snáď spať vonku?"

,,Jashin! A mám aspoň svoju kúpeľnu?"

,,A apartmán by si rovno nechcel?!" vyštekol po mne Kakuzu.

,,Poď za mnou."

Nasledoval som Kakuza. Šli sme rôznymi chodbami, až sme dorazili k jedným dverách na konci. Kakuzu otvoril dvere a nechal ma, nech vojdem. V izbe sa nachádzali našťastie dve postele, dva nočné stolíky, skrine a dvere smerujúce do kúpeľne.

,,No.. a čo bolo ďalej?"

,,No, teraz prejdem na tú časť, kedy sme sa zoznamovali. Je to dosť dôležitá časť. Veľa sa vtedy toho zmenilo." Prižmúril som oči a do hlasu sa mi zase nahrnul smútok.

Po tom, čo si odišiel- prológ Tichá spomienka

Sun, 04 Oct 2009 11:34:48 +0200

Prológ - Tichá spomienka:

Ticho. Všade vládlo pochmúrne a ubíjajúce ticho. Za oblokom sa odrážali slabé tvary bleskov a malé kvapky, pripomínajúce slzy bezočivo stekali po skle okna. Zahrmel hrom taký silný, že by azda zrovnal budovu so zemou.

Mĺkvo som uprel pohľad na stolík, na ktorom sa nachádzal pohár v ktorom bola napustená červená tekutina. Aj keď to bola kvapalina, nehybná bola ako sto rokov mŕtve srdce a žiarila priesvitnosťou ako už spomínané sklo. Krása.

Ale jemu už krása spraviť radosť nedokáže. Ten človek, ktorý mu tak veľmi ubližoval a hrot zabodával každým dňom viac a viac sa prevŕtal tak hlboko, už mu urobil dieru. Lenže vybral si zlé miesto. Vybral si srdce.

Ako je možné, že v jeden deň sa človek usmieva a o pár dní neskôr je z úsmevu len dávna spomienka? Prečo sa musí človek zamilovať vždy do toho, kto sa mu najviac nehodí? Kto nemôže byť jeho? A potom tá bolesť… až teraz si to uvedomujem. Žiadna fyzická bolesť sa nemôže vyrovnať tej psychickej. Žiadna…

Ale takto to už nejde. Musím niečo urobiť, ináč sa zbláznim! Ale čo… čo sa robí v takomto stave? Zabiť sa? Och, Bože! Keby to tak šlo!

Chlapec ticho ležal na bruchu. Oči mal zavreté. Cítil to. To teplo, ktoré vychádzalo z tej postele. Cítil ešte stále jeho. Jeho prítomnosť. Prítomnosť na každom kúsku nábytku, veci, ktorá sa nachádzala v tejto izbe. Muž sa postavil z postele, natiahol na seba čierne nohavice, volné tričko a vyšiel z izby. Zavrel za sebou dvere a oprel sa o ne.

,,Ja už proste nemám silu plakať…" chvíľu tam ešte mlčky stál, ale nakoniec urobil to, čo uznal za najvhodnejšie. Rozhodol sa- navštívi jeho.

Rozcesník- Lucy kapitolovky

Sun, 04 Oct 2009 11:22:14 +0200

Po tom, čo si odišiel

Rozcesník- Kapitolovky

Sun, 04 Oct 2009 11:19:40 +0200

Kapitolovky- Terka-kun

Kapitolovky- Lucy

Rozcesník- Jednorázovky

Sun, 04 Oct 2009 11:17:59 +0200

Jednorázovky- Terka-kun

Jednorázovky- Lucy

Rozcesník- Poviedky

Sun, 04 Oct 2009 11:13:28 +0200

Jednorázovky

Kapitolovky

Akinka a Misa- ASK

Sun, 04 Oct 2009 11:04:21 +0200

Dvaja noví členovia:

12:

Meno: Akinka

Prečo neznáša Sasukeho: ptž vyprovokoval Deidárka a ten se zabil T___T

Názor na Sasukeho: je to ten největší píp,píp,píp,píppíp,píp,píp atd.

13:

Meno: Misa

Prečo neznáša Sasukeho: pííííp,pííííp,píííííp-soráč,ale nechcu bít sprostá

Názor na Sasukeho: Emo Uchiha mladší aneb EUM

Ďakujem, že ste sa prihlásili n_n

KakuHida + omluva T.T

Mon, 14 Sep 2009 07:43:57 +0200

Takže předem se vám omlouvám že jsem sem nechodila protože 1) jsem neměla moc času což mně hodně mrzí T-T 2) nevěděla jsem co přidávat a 3) za třetí? no to fakt nevím xD
Tady vám dám pár obráků KakuHida n_n

P.S:Gomen Lucko T.T

klik na cč

Snad se líbí n_n

Nový dess

Sun, 13 Sep 2009 16:45:44 +0200

Je tu nový dess by me... nič moc, mno xD Snáď sa aspoň toršku páči... 3 hodky som hľadala obrázky xD OMJ zase preháňam, ako ináč, že? xD Mno dobre..... už Vás nebudem otravovať a gomen, že sme sem dlho nič nepridali... :)