UPOZORNENIE
Tento blog je o anime a vyskytujú sa tu články typu Yaoi a Shonen-ai ). Ak sa Vám to hnusí, nelezte sem a nepíšte ponížujúce komentáre, nie sme na to zvedavé a každý ma iný názor. Ak nemáte tieto, alebo týmto žánrom podobné žánre radi a chcete vyjadriť svoj názor, prosím slušne! Ináč Váš komentár vymažeme! Ďakujem za pochopenie... :)

Adminky: Terka-kun a Lucy!


Po tom, čo si odišiel 6. diel- Skutočná halucinácia

27. října 2009 v 19:18 | Lucy






Je to divné… stále iba plačem, veď to nie som ja! Ten zku°vený haj°el ma úplne zmenil. Nemá to zmysel, neoplatí sa už kvôli nemu plakať. Po hentom nie. Musím proste potlačiť všetky moje city k nemu. Tak by sa mal zachovať pravý ninja. Jashin, vidíš to?

,,Ku°va! Choď do pi°i celý jak si! Neznášam ťa ty vyje°aný debil!"
začal kopať do najbližšej lampy.
,,Strápnil som sa pred tými tvojimi kamošmi! Rok som ťa hľadal a ako najväčší debil som si robil ilúzie! Neznášam ťa! Bol by som najradšej, keby si ska°al! Už nikdy nebudem kvôli tebe plakať a ak ťa raz nájdem… ak ťa raz nájdem, tak ťa ZABIJEM!!!!!!!!!!!!!!" vrieskal. Do lampy kopol takou silou, že zhasla.

Blbec. Neznášam ho! Vzal mi rok života. Prečo? Už nebudem plakať. Už nebudem ten, kto najviac trpí. Chcem ťa vidieť v mukách! Jashin to všetko vidí! Potrestá ťa!

Hidan, prosím, nevrav tak…

Hidan sa začal smiať.
,,Áno, zabijem ťa. A budem si to vychutnávať, ako zomieraš!"

Hidanovi trvalo veľmi dlho, kým sa ukľudnil. Pomaly si ani nedokázal uvedomiť, čo pred chvíľkou povedal. Sadol si na najbližšiu lavičku.
,,Blbec… ani si neuvedomuješ, ako veľmi si mi ublížil." Hidan si vyzul topánku a začal si masírovať udreté miesto.
,,Sakra… to bude modrina."

Myslím, že nie je vhodné ísť teraz domov. Všetkých by som pobudil. Ale kde budem? Rozmýšľať sa mi nechce…nad tými vecami… ( pre vašu informáciu, táto bolesť sa nepáči ani Hidanovi xD) Hidan zodvihol hlavu k nebu.
Ale predsa len, čo asi teraz robí Kakuzu? Ako sa asi má? Možno že… možno že má milenca. Alebo… milenku. Hm.. divné. Akoby som si myslel, že je Kakuzu na chlapov. Ani ja som vlastne nebýval na mužov. Nikdy. Vždy sa mi predsa páčili ženy. Ale odvtedy čo poznám Kakuza… je to nanič. Nad ním môžem len snívať. Plakať sa neoplatí. Ale tu je také ticho.
Je to deprimujúce. Ja mám predsa rád život, hluk! To Kakuzu vždy miloval ničotu. Ticho. Toto prostredie by sa mu páčilo. Ale ja nie som on, mne sa nepáči.

Zrazu za sebou zacítil pohyb. Prudko sa otočil. Bol pripravený bojovať.

Čo to bolo? Niekto tu je…
Postavil sa z lavičky.

,,Krásny…" začul za sebou. Otočil sa ešte prudkejšie, ale nikto tam nebol.
,,Si naozaj hlúpy, Hidan. Nikdy ťa nezaujímal dôvod? Blbec. Ale ako vidím, slovník sa ti nezmenil."
Hidan sa začal obzerať.

,,Nemaj obavy, ľudské oči sú moc pomalé na moju rýchlosť."
Čože, kto to je?! A ten hlas.. je mi taký známy!

,,Si vážne roztomilý, keď si vystrašený."

Kto to je, že sa to so mnou takto baví?!

,,Neschovávaj sa, vylez!" zvreskol Hidan.
,,Srdiečko, radšej nie. Nechcem, aby si mi tu ešte skolaboval."
,,Kur°a, vylez!"
,,Hovorím, že nie. Ale no tak láska, usmej sa. Čo sa tak tváriš?"
Hidan nemohol prísť na to, odkiaľ ten zvuk ide.


Ach, dobre. Možno ľudské oči nie sú dosť rýchle, ale Jashinove áno.

Zavrel oči a niečo zamrmlal.
Zdvihol viečka. Jeho oči už neboli ružové, ale sýto žlté. Trochu sa poobzeral, vytiahol kunai a hodil ho na určitý bod.

,,Sakra, Hidan. Čo to robíš?!" zvreskol neznámy.
,,Prečo sa schovávaš ako srab? Vylez!"
,,Okej, tak ako chceš." Postava zrazu zmizla z určitého bodu.
Hidan začul za sebou zvuk. Otočil sa a zahmlilo sa mu pred očami. Asi dva metre od neho stál vysoký, svalnatý chlap. Na sebe mal len nohavice, takže bol z určitej časti nahý a tmavé vlasy mu padali do tváre. Zelené oči sa prenikajúco pozerali na Hidana.

T….to nie je možné!

Chlap načiahol za Hidanom ruku a začal sa približovať. Hidan sa naopak oddiaľoval.
,,Ale no tak, poď sem. Čo je to s tebou? Prečo tak pozeráš?!"
,,N….nie.. ty sa mi zdáš." povedal trasľavým hlasom.
,,Hidan, prosím ťa neblbni a poď ku mne."
,,NIE! Už… už mi vážne je°e, ty nie si skutočný!"
,,Hidan! Hidan poď sem!" bol už nebezpečne blízko.
,,Nie…." zakňučal. Narazil o strom.
,,Sakra.."
Kakuzu k nemu podišiel úplne, vzal ho do náručia, chytil jeho hlavu a vynútil si bozk.
Hidanovi sa ešte viac zahmlilo pred očami a odpadol.
T..to nie je predsa možné… to ni..nie je on… Kakuzu….
Počul už iba tlmené výkriky jeho ex- partnera:
,,Hidan? Hidan! No tak, neodpadávaj, Hidan!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama