UPOZORNENIE
Tento blog je o anime a vyskytujú sa tu články typu Yaoi a Shonen-ai ). Ak sa Vám to hnusí, nelezte sem a nepíšte ponížujúce komentáre, nie sme na to zvedavé a každý ma iný názor. Ak nemáte tieto, alebo týmto žánrom podobné žánre radi a chcete vyjadriť svoj názor, prosím slušne! Ináč Váš komentár vymažeme! Ďakujem za pochopenie... :)

Adminky: Terka-kun a Lucy!


Po tom, čo si odišiel 5. diel- Stretnutie po roku

27. října 2009 v 19:17 |  Po tom, čo si odišiel



,,No, bol som veľmi rád, že na túto misiu mi pridelili Deidaru, neviem, čo by som ináč robil."


Hidan a Deidara sa hnali hustým lesom. Zrazu zastali.
,,Takže, to miesto sa nachádza zhruba kilometer odtiaľto. A preto sa to tu môže hemžiť ninjami, buď ostražitý."
,,Haha, Deidara už vravíš ako Kakuzu- buď ostražitý." zasmial sa ironicky.
,,Nie Hidan, ja to myslím vážne!"
,,No okej." usmial sa.


Pred nami sa zjavila lúka.
,,Takže tu les končí, čo?" Hidan sa smial, ale potom sa zvrtol.
Obaja sa schovali za strom.
,,Počul si to?" spýtal sa Hidan skoro nečujne.
,,Hej." prikývol Deidara.
,,Hidan, myslím, že by som mal urobiť c2."
,,Nie, uvidia ťa!"
,,Ale nemám na výber, keď budem špehovať nepriateľa z výšky…"
,,Deidara, prosím ťa, čakaj."
,,No hej, divné. Častejšie si to ty, kto je nedočkavý a hrnie sa do boja bez premyslenia." zaškeril sa. Obaja sa pozreli smerom k lúke. Začali sa tam zhromažďovať ninjovia.
A zrazu sa tam zjavil chlap so zelenými očami a tmavšou pokožkou. Bol celý zahalený, len chrbát mal holý a mal na ňom divné tváre. Čierne stehy sa zrazu samé odšnurovali a príšery vyliezli z tela.
,,Choďte!" prikázal im tvrdým hlasom. 4 monštrá sa rozutekali na 4 svetové strany.
Hidan strnul. Deidara si ho všimol.
,,Oh, nie…" zašepkal. Opatrne sa priblížil k Hidanovi.
,,Hidan, prosím ťa, neurob nijakú blbosť." Hidan tam len ticho stál. Rok stará rana sa zase otvorila. Zase ucítil tú úzkosť, bolesť. Žiaľ.
,,KAKUZUUUU!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!" zvreskol a vystúpil spoza stromu.
Všetci ninjovia zrazu utíchli a ich pohľady venovali Hidanovi. Prekvapene hľadeli na svojho protivníka. Len ten jeden, ktorému bol výkrik venovaný nezmenil výraz. Nič neurobil. Tvár mal stále takú chladnú, a pohľad stále taký opovrhujúci ako v ten deň.
,,Ka……kuzu…" Hidan smutne pokrútil hlavou a zrútil sa pred všetkými tými ninjami.
,,Hidan." Kakuzu prešiel až k nemu.
,,Čo tu robíš?"
,,Kakuzú!" Hidan sa mu obkrútil okolo nôh.
,,Hidan pusti ma a vysvetli, čo tu robíš!"
,,Mám tu misiu." previnilo sa naňho pozrel, ale nepustil ho.
,,Aha, takže tu s tebou musí byť ešte niekto."
Sotil Hidana do trávy. To, že sa ledva držal mu bolo úplne jedno. Jedno že trpí len kvôli nemu.
Kakuzu sa vybral k miestu, z ktorého Hidan vyšiel. Nejaký chlap z davu ho však zastavil.
,,Kakuzu počkaj, ty toho chlapca poznáš?"
,,Hej, je to môj bývalý partner."
,,Ale prečo plače ako malé dieťa?"
,,Lebo je blbec." týmto uzavrel konverzáciu. Chlapík sa otočil na Hidana.
,,Hej, neplač." povedal mu ľútostivo.
,,Prečo plačeš?"
,,Na to sa spýtaj Kakuza." odpovedal som slzami v očiach.


Kakuzu podišiel k stromu, za ktorým sa skrýval Deidara a chytil ho za cop.
,,Ale, ale… Deidara. Prečo si neutiekol, keď si mal možnosť?"
,,Csst, a nechať tu priateľa? Nie som ako ty, ty hajzel!" Kakuzu ho potiahol a hodil k Hidanovi.
,,Hej, Katsuko! Neutešuj toho zasrana!"
,,Ale Kakuzu, veď trpí kvôli tebe!"
,,Nezaujíma ma, pusti ho! Akatsuki nie sú náš ciel!"
,,Ale veď ho nemôžeme nechať v takomto stave!"
,,Neboj, jeho "kamarát" sa už oňho postará!" chytil Hidana a treskol ním o najbližší strom. Po tvári mu stiekol pramienok krvi.
Kakuzu sa k nemu naklonil a pošepkal mu do ucha: ,,Hidan," pohladil ho po tvári, "láskavo sa mi nepleť do života." na to zovretie pod jeho krkom povolilo a padol na zem.

,,Chlapi, poďme!" rozkázal Kakuzu a vybral sa opačným smerom od Hidana s Deidarom. Katsuko smutne hľadel na plačúceho Hidana. Ten sa postavil a rozbehol sa za Kakuzom. Násilím ho zozadu objal: ,,Kakuzu, ja ťa nechcem znovu stratiť!"
,,Nie Hidan, ja som ti nikdy nepatril, takže si ma nikdy nemohol stratiť."
,,Ale Kakuzu, ja ťa milujem!" po toľkom čase. Po tak dlhom čase mu to konečne povedal. Ale Kakuzovi to bolo jedno.
,,Haha…" začal sa smiať, "no a?"
,,Ale… Kakuzu!"
,,Hidan mne je jedno, že ma miluješ! A teraz ma pusti!" odkopol ho do trávy. Hidan s rozbitou pusou sa ale vzpriamil a zase sa ho chytil.
,,Hidan, pusti ma!" kopol mu do tváre.
,,Chlapi, poďme!" všetci ho nasledovali. Kým sa Hidan trochu vzchopil z toho úderu, boli už trošku ďaleko. Deidara mu prišiel na pomoc.
,,Hidan.. Hidan je mi to fakt ľúto."
,,Nie…"

Hidan sa rozbehol za Kakuzom.
,,Kakuzu, nenechám ťa už zasa odísť! Hľadal som ťa rok! Nie!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"

,,Miruki, chyť ho!"
Miruki rýchlo skočil za Hidana a chytil ho rukami. Chudáčik, nemohol sa ani pohnúť.
,,Vieš Hidan, Mirukiho som učil, takže nemáš šancu sa dostať z toho zovretia."
Pristúpil k zvíjajúcemu sa Hidanovi. Pevne ho chytil za tvár, naklonil sa k nemu a chvíľu to vyzeralo, že ho chce pobozkať. Nakoniec mu ale vlepil facku.
,,Môžeš vyplakať celé hektolitre, nedonútiš ma, aby som sa vrátil. Miruki, pusť ho."
Miruki hodil Hidana Deidarovi. Deidara ho silno objal.
,,Hidan, Hidan prosím ťa neplač."
,,Kakuzu!!!!!!!!!!!!"
,,Hidan, on ti za to nestojí."
pošepkal mu do ucha.
Kakuzu si iba vzdychol: ,,Takže papa, Hidan." posmešne pozdravil a všetci sa vyparili.
,,NIE!!!!!! KAKUZU, NIE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"
,,Hidan, HIDAN! Upokoj sa, prosím ťa!"
,,Deidara, ale…. práve keď som ho znova našiel… zase je preč… prečo?!"



,,Takže ste sa zase stretli. Po roku. Je to dosť dlhá doba… chápem vás, muselo to byť hrozné."
,,No, hej… ja nechápem… prečo keď odišiel… prečo som ho musel znova vidieť? Práve keď sa začali rany hojiť. Bolo to bolestivé. Hrozné. Ale práve, keď už sa začali konečne hojiť, zase sa znova otvorili…
a keď sa mi zase naskytla nádej. Ale on ju zmaril. Zlomil mi srdce. Ja už nemám dôvod žiť. Teda… hej, mám. Mám tu priateľov a Jashina. Ale už nemám žiadnu lásku. A už ani nechcem. Ak je toto láska, dobrovoľne sa jej vzdávam."

,,Nemôžete takto hovoriť. Prepáčte, že to poviem, ale z rozprávania- jediné čo môžem usúdiť je, že si vás ten človek nezaslúži. Keby mal k vám aspoň trochu úcty, nenechal by vás tak veľmi trpieť."
,,Ja viem ale proste… on nemohol za to, že som sa doňho zaľúbil. Myslím, že keby ma mal aj trošku rád, zachoval by sa tak, lebo to je proste Kakuzu. On sa nedokáže usmiať, ani keď má dobrú náladu."

,,Chápem… typ človeka, čo by sa radšej zabil, akoby prejavil city. Môžete pokračovať."

,,No okej, nakoniec našu misiu pridelili niekomu inému. Nebol som schopný dokončiť ju. V sídle som všetko povedal Peinovi."


,,Kakuzu…?" Hidan… ja viem, aké to pre teba je, ale prosím ťa, buď silný. Nežiadam ťa ako šéf, ale ako priateľ. Ja… nikdy som nič také nezažil, ale… choď si radšej ľahnúť. Sasori, odprevaď ho!"

Sasori sa postavil.
,,Hidan, poď." starostlivo ho chytil.

,,Dobre a koľko ubehlo odvtedy, čo sa toto stalo?" spýtal sa psychológ.
,,No, zhruba mesiac."
,,Mesiac… a ako sa odvtedy máte?"
,,Celkom fajn. Teda oproti tomu, ako to bolo so mnou pred tým. Proste som došiel na to, že ho mať nemôžem. Rok som ho hľadal, našiel a teraz si želám, aby sa to nikdy nestalo. Neznáša ma… a je dosť možné, že dôvod jeho odchodu som práve ja…"
,,Nehovorte tak…"
,,Ale áno… je to pravda. No, ale už vám nemám čo povedať. Za všetko vám ďakujem. Za to že ste ma vypočuli aj za to, že ste boli ku mne úprimný. Prepáčte, s vašim dovoleným už pôjdem."
,,Och, okej."





Psychológ vyprevadil Hidana dole ku vchodu.
,,No tak, majte sa a kľudne sa zastavte, kedykoľvek budete chcieť. AK vám môžem povedať, z tohoto stavu sa snáď dostanete. Ale keby vám bolo kedykoľvek horšie, zastavte sa, jo?"
,,Ďakujem…" odišiel.



Vyšiel do tmavej ulice.
Ach, Kakuzu. Kde len si?

♥ Je ťažké milovať niekoho, kto o tom nevie. No ešte ťažšie toho, kto o to nestojí.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama