UPOZORNENIE
Tento blog je o anime a vyskytujú sa tu články typu Yaoi a Shonen-ai ). Ak sa Vám to hnusí, nelezte sem a nepíšte ponížujúce komentáre, nie sme na to zvedavé a každý ma iný názor. Ak nemáte tieto, alebo týmto žánrom podobné žánre radi a chcete vyjadriť svoj názor, prosím slušne! Ináč Váš komentár vymažeme! Ďakujem za pochopenie... :)

Adminky: Terka-kun a Lucy!


Po tom, čo si odišiel 3. diel- Všetko je stratené

27. října 2009 v 19:14 |  Po tom, čo si odišiel



Za oblokom tancovali kvapky vody. Stekali sklom ako slzy, ako bolesť. Každú chvíľu udieral blesk a mračná sa vznášali na oblohe tak rytmicky, akoby to ani nezapríčiňovala príroda, ale človek.

V izbe sedeli dvaja muži. Jeden, mladší bol člen obávanej organizácie Akatsuki. Ale robil niečo neobvyklé… plakal…
Druhý držal zápisníček a čmáral si poznámky.
,,Och, prepáčte." utieral si mokrú tvár.
,,To je v poriadku, dostaňte to zo seba."
,,Ale nechápete? Plakal som už viac ako dosť. Plač mi ho nevráti… radšej prejdem tam, kam som chcel."



Boli sme spolu pár mesiacov. Misie sme mali rôzne, ale vždy sme ich splnili. Aj keď sme sa často hádali, šlo nám to a boli sme skvelí tím. Asi to bolo pre to puto, čo som k nemu prechovával. Tajne som dúfal, že moje city opätuje. Ale nežijeme predsa v rozprávke. Bola to tak dlhá, a pritom tak krátka doba. Až nadišiel ten osudný deň a moje šťastie sa rozpadlo na prach.

Z šéfovej pracovne sa ozval krik: ,,Akože odchádzaš?! Chceš nás opustiť ako Orochimaru? Ale Kakuzu… Prečo? "
Kakuzu odpovedal až podozrivo kľudne: ,,Osobné dôvody, prepáčte, ale ja už to neznesiem." na to odišiel z pracovne, odišiel z Akatsuki.

Všetci boli zhromaždení v predsieni a keď Kakuzu vyšiel z pracovne, už na sebe nemal plášť, ani prsteň. Nič, čo by naznačovalo jeho členstvo. Ignoroval slzy, ktoré mi prúdom tiekli po tvári. Ignoroval tú bolesť a výkriky: ,,Kakuzu, nie!"
Ale stále, doteraz si vravím, Jashin, prečo?! Odchádzal. So slzami v očiach som pozoroval ako odchádza niekto, koho som naozaj miloval.
Neboli to už len chute. Bolo to čisté a krásne.
Na chvíľu zastal, hodil opovrhujúci pohľad a odišiel. Bez váhania som sa rozbehol za ním.

,,Kakuzu, Kauzu počkaj!" začal som kričať ako zmyslov zbavený.
Kakuzu zastal, otočil sa. Ja som nestihol ubrzdiť a vrazil som doňho.
,,Chceš, aby som ti ho vrátil?" spýtal sa. Ja som to nechápal, ale keď si dal dole masku, pochopil som. Vtisol mi krásny, sladký bozk. Potom ma od seba odtrhol.
,,Daj mi pokoj. To, čo si mi dal som ti vrátil a teraz choď!"
,,Kakuzu, ja ťa mil.."
,,Povedal som dosť!" odišiel. Padol som na kolená, ale nemal som silu sa postaviť. Začal som ešte väčšmi nariekať.

Kakuzu, láska moja! Nie!!!!!!!! Jashin, prečo? PREČO??!!

Hidan nariekal tak strašne, že prišli ostatní Akatsuki a zobrali ho dovnútra.

Všetka nádej je stratená. Všetko. Nenechal ma ani dopovedať. Láska? V tú už neverím! Už nikoho nebudem môcť milovať, lebo mám strach, že ten, koho milujem ma sklame. Že to bude zase tak bolieť, ako vtedy. Odišlo jediné svetlo v mojom pochmúrnom živote.

,,Prepáčte." prerušil ma psychológ.
,,Je mi to ľúto. Naozaj." sadol so ku mne a bratsky ma objal.

,,Nemá byť čo… môžem si za to sám!"
,,To nemôžete hovoriť! Určite musel vedieť o vašich citoch, veď ste mu to dali najavo!"
,,Lenže keby som aspoň vedel dôvod, kvôli ktorému odišiel." utrel si slzy.


♥ Nehovor, že sa lúčime. Veď sú to len slová. Život je samá náhoda a možno sa stretneme znova.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama