UPOZORNENIE
Tento blog je o anime a vyskytujú sa tu články typu Yaoi a Shonen-ai ). Ak sa Vám to hnusí, nelezte sem a nepíšte ponížujúce komentáre, nie sme na to zvedavé a každý ma iný názor. Ak nemáte tieto, alebo týmto žánrom podobné žánre radi a chcete vyjadriť svoj názor, prosím slušne! Ináč Váš komentár vymažeme! Ďakujem za pochopenie... :)

Adminky: Terka-kun a Lucy!


Po tom, čo si odišiel 1. diel- Nočná návšteva

4. října 2009 v 11:36 | Lucy |  Po tom, čo si odišiel




  1. kapitola- Nočná návšteva:


Muž ° mohol mať asi okolo tridsiatky ° sa prevalil na posteli. Stisol päsť a hodil vražedný pohľad. Mal dosť podráždenú náladu a bol dosť ospalý. Lenivo sa postavil z postele a vykročil k dverám:
,,Kto to môže byť v túto večernú hodinu?"
Dokráčal k dverám a otvoril ich. Jeho pohľad sa rázom zmenil. Pred ním stál muž, no vlastne, dalo by sa povedať že ešte chlapec. Na sebe mal len volné tričko a nohavice. Jeho biele vlasy mal neobvykle rozcuchané, jeho tvár bola bledá, takmer priesvitná a pod očami mu vynikali tmavé kruhy. Muža však zaujal najviac ten postoj a nevinný pohľad, ktorý však pôsobil veľmi bolestivo.
,,Dob…dobrý deň.." sklonil hlavu. V hlase mu bol znieť nárek a smútok.


,,Hm.. dobrý. Prepáčte, pán Hidan. Ale čo tu robíte tak neskoro?" zadíval sa na ružovookého.
,,Prepáčte. Musel som prísť. V poslednom čase sa nemám komu zveriť a vy, keďže ste psychológ, ste asi tá najvhodnejšia osoba. Ja…už…" nedokázal dopovedať, čo začal.
,,Aha. No dobre, poďte dovnútra." otvoril mu dvere a kývol hlavou, že môže vstúpiť.
,,Ďakujem veľmi pekne." Hidan pomaly vstúpil dovnútra. V izbe sa nachádzala posteľ a nočný stolík.
,,Prosím, poďte do obývačky." ukázal dvere na opačnej strane miestnosti. Hidan šiel tíško za ním.
V obývačke sa nachádzal gauč, stolík a skrinka, na ktorej bola televízia. Okrem toho sa tam nachádzal ďalší vchod. Asi do kúpeľne, alebo kuchyne.

,,Nech sa páči, sadnite si." rukou ukázal na gauč. Hidan si poslušne sadol.
Psychológ zasvietil nočnú lampičku, zobral ceruzku a papier a položil ich na stôl. Potom niekam odišiel.
,,Nedáte si kafé?" vyšiel z nejakej miestnosti, pravdepodobne kuchyne.
,,Nie, ďakujem."
,,No, dnes ste nejako zvlášť slušný…" usmial sa. Hidan neodpovedal. Nemal chuť na hádky.
,,Takže… aký je teda presnejší dôvod vašej nočnej návštevy, pán Hidan?" spýtal sa po minúte ticha.
,, Viete… ách, neviem, ako by som začal."
,,Hm.. skúste to."
,,Okej, začnem asi odvtedy, ako som nastúpil do Akatsuki. Zhrniem to, nie som tu pre to, aby som vysvetľoval, ako som sa cítil pred tým, ale…. po tom…" sklonil zrak.
Skoro sa povzlykal.
,,Prepáčte." utieral si slzy.
,,To je dobré, tu nemusíte zadržiavať slzy."

,,Nie, nie. Budem pokračovať. No. Tak teda vstúpil som do Akatsuki a mne priradili Kakuza.
Čo sme sa stretli prvý krát mi už bolo jasné, že spolu nebudeme moc dobre vychádzať. Bol som zlomyseľný a bol mi ukradnutý. Ale aj tak som cítil niečo…."

,,Tak Hidan, toto je Kakuzu. Tvoj partner." Pein mi predstavil o niečo vyššie chlapa, ktorý, dá sa tak povedať bol zahalený od hlavy po päty. Jediné, čo mu bolo sto percentne vidieť boli oči. Krásne, zelené oči. Ale už len ten kúsok bol taký… príťažlivý? Nie.. to nie je to správne slovo. Kakuzu pôsobil dojmom-…
Bol taký tajomný…

Doslova som ho spaľoval pohľadom. Postavil som sa do obranného postoju a zodvihol nos.
,,No.. čaw."
,,Ako vidím, neslušný fagan. Máš ty vôbec nejakú úctu?" odpovedal skoro okamžite.
,,Hej, mám. Ale nie k takým dedom, ako si ty!" uškeril som sa.
Otočil som sa na Peina.
,,To s týmto zaostalým blbcom mám ako pracovať? Je pod moju úroveň."
Pein svojim kamenným pohľadom nedal sebemenší náznak zmeny názoru, či postoja.
Zrazu som na tele niečo ucítil. Pozrel som sa dole. Obmývali ma čierne nite, viac a viac.
,,Fuj, čo to je?" keď som sa lepšie pozrel, odkiaľ smerujú, zistil som niečo hrozné.
Nite ma zodvihli do výšky a otočili tvárou ku Kakuzovi.
,,Nie že si nevychovaný, si ešte aj dobre namyslený."
,,No fuj! Pusti ma lebo ešte niečo dostanem!" začal som sa mykať.
,,Ale ty moc nevyzeráš byť v pozícii, že si môžeš dovoľovať takéto reči!"
Tými divnými niťami, mu vychádzali z kože mi prešiel až kuk krku.
,,Tak dosť, pusti ho!" skríkol nečakane Pein.
Kakuzu ma na tento príkaz pustil a ja som padol na zadok.
,,Nech sa toto už viac neopakuje. Ešte to by mi chýbalo, aby sa hádali tímoví partneri. A teraz,
Kakuzu, choď ukázať Hidanovi vašu izbu."
,,Čože? No počkaj! Chceš povedať, že mám spoločnú izbu?"
,,Máš s tým snáď problém?" spýtal sa namiesto Peina Kakuzu.
,,Chceš snáď spať vonku?"
,,Jashin! A mám aspoň svoju kúpeľnu?"
,,A apartmán by si rovno nechcel?!" vyštekol po mne Kakuzu.
,,Poď za mnou."
Nasledoval som Kakuza. Šli sme rôznymi chodbami, až sme dorazili k jedným dverách na konci. Kakuzu otvoril dvere a nechal ma, nech vojdem. V izbe sa nachádzali našťastie dve postele, dva nočné stolíky, skrine a dvere smerujúce do kúpeľne.



,,No.. a čo bolo ďalej?"
,,No, teraz prejdem na tú časť, kedy sme sa zoznamovali. Je to dosť dôležitá časť. Veľa sa vtedy toho zmenilo." Prižmúril som oči a do hlasu sa mi zase nahrnul smútok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama