UPOZORNENIE
Tento blog je o anime a vyskytujú sa tu články typu Yaoi a Shonen-ai ). Ak sa Vám to hnusí, nelezte sem a nepíšte ponížujúce komentáre, nie sme na to zvedavé a každý ma iný názor. Ak nemáte tieto, alebo týmto žánrom podobné žánre radi a chcete vyjadriť svoj názor, prosím slušne! Ináč Váš komentár vymažeme! Ďakujem za pochopenie... :)

Adminky: Terka-kun a Lucy!


Říjen 2009

Po tom, čo si odišiel Epilóg: Kakuzu

27. října 2009 v 19:25 | Lucy |  Po tom, čo si odišiel



O 2 dni neskôr:

Hidan a Kakuzu spolu ležali na posteli a rozprávali sa o mnohých veciach.
,,Kakuzu, čo si vlastne robil za ten rok?" naklonil sa nad neho a pobozkal ho.
Kakuzu chytil Hidana za tvár, dal pery k Hidanovmu uchu: ,,Miláčik… neviem, či by som ti to mal hovoriť? Prečo to chceš vedieť?"
,Nemám právo vedieť, čo si robil po celý rok?"
,,Ach, ale Hidan…"


Po tom, čo si odišiel 9. kapitola: Nenásytnosť

27. října 2009 v 19:24 | Lucy |  Po tom, čo si odišiel






Hidan sa naňho pozrel ako na Božie zjavenie.
,,To myslíš naozaj? Naozaj ma necháš spať na zemi?" pýtal sa, keď mu Kakuzu ochotne pripravil na zemi "pohodlie".
,,Ale veď si vravel, že so mnou do jednej postele nejdeš!"
,,A ty si zas vravel, že ma miluješ. Houbeles, si blbec!"
Hidan sa načiahol, že dá Kakuzovi facku, ten mu ale zachytil ruku a vášnivo ho pobozkal.
Hidan sa zapýril.
,,Dobre miláčik, ale už nebudeš zlý. A ešte raz budeš pochybovať, že ťa milujem, dokážem ti to trošku iným spôsobom. A myslím, že ten sa ti nebude páčiť." sadisticky sa naňho uškeril.
,,Okej…" odpovedal dotknuto.
,,Vidíš? Zase to robíš!"
,,Čo robím?"
,,Chováš sa ako decko!"
,,Tak sa strč!" Hidan pripochodoval k dverám izby a bol rozhodnutý potiahnuť za kľučku, keď ho Kakuzu chytil. Vzal si jeho tvár do rúk.
,,Hidan, čo je to s tebou? Prečo sa musíš stále hádať? Poď si ľahnúť a nevymýšľaj. Dobre vieš, že ťa ľúbim, prosím ťa, nerob mi to ešte ťažšie, ako to už bez tak mám."
Keď Hidan neodpovedal, Kakuzu ho vzal na ruky a uložil na jeho stranu postele.
( prip.- zatiaľ, čo bol Kakuzu preč, Hidan zamenil dve jednolôžkové postele za jednu manželskú )
Zhasol svetlo a ľahol si vedľa neho.
,,Kakuzu?"
,,No?"
,,Kakuzu, ja ešte nechcem spať."
,,Ach, nezačínaj zase."
,,Kakuzu, ale ja to nevydržím. Chcem ťa!"
Otočil sa na Kakuza a chytil ho za zápästie.
,,Gr.. Hidan, ver mi. Keby som presne vedel, kde máš ksicht, šľahol by som ti takú, že by si sa z toho nespamätal do Vianoc!"
,,Ale ty vieš veľmi dobre, kde ho mám." chytil Kakuza za hruď a prevalil ho na seba.
,,No dobre…" vydýchol.
,,Ale stenanie nepripúšťam."
,,Ale..!"
Kakuzu mu položil ruku na ústa.
,,Buď poslušný."
Chytil ho za obe zápästia a zviazal ich.
,,Ale Kaku…"
,,Ach…." Kakuzu presmeroval špičky prstov k Hidanovym bradavkám.
,,Ach..Kaku..kuzu…"

Keď už boli obe tvrdé, prešiel ústami k jeho uchu. Začal ho sladko láskať a vydávať pri tom vzdychy.
Oboch vyzliekol a pritiahol Hidanove koleno k jeho boku. Začal ho hladkať po zadočku, cez stehno až k členku.
,,Kaku…….!"
,,Čšt." Chytil ho za ruku a opatrne doňho vnikol. Začal sa v ňom rýchlo pohybovať. Perfektne si aj užíval Hidanove výkriky a vzdychanie.
,,Kakuzu…ach.."
Hidan sa naňho usmial.
Kakuzu rozviazal Hidana. ( Tiež nechápem dôvod, ale nechajme to ták xD )
,,Hidan, si taký krásny a nevinný." Hidan privrel oči a nechal sa unášať slasťou, ktorú mu spôsoboval jeho partner. Prevalil Hidana na chrbát, ešte viac mu rozkročil nohy a zozadu ho jemne chytil za jeho prirodzenosť.

Po tom, čo si odišiel 8. diel- Sadistická láska

27. října 2009 v 19:22 Po tom, čo si odišiel





Dvere na kúpelni sa pomaly otvorili. Kakuzu vstúpil dovnútra a svoj zrak uprel na sprchujúceho sa Hidana. Ten si ho očividne nevšimol, lebo bol stále otočený Kakuzovi chrbtom.

Hidan si chcel ísť práve našampónovať vlasy, keď zrazu zacítil na chrbte niečí dotyk.
Než sa stihol otočiť, Kakuzu ho tvrdo pribuchol k stene.
,,Ah, Kakuzu. Čo to zase robíš?"
,,No čo asi? Užívam si ťa. Bože, si taký krásny…."
,,Nie, keď už tak, tak Jashin!"
Kakuzu si oprel hruď o Hidanov chrbát. Hidanovi prešiel mráz po chrbte.
,,Ty si nahý?"


Po tom, čo si odišiel 7. diel- Prekvapenie

27. října 2009 v 19:19 | Lucy




Hidan pár krát zažmurkal očami a otvoril ich úplne.
Keď sa popozeral po miestnosti, uvedomil si, že je vo svojej izbe. Sasori a Itachi sedeli pri jeho nohách, Deidara na stoličke a Tobi lietal po miestnosti:
,,Aha, už je hore! Hidan- san
sa už prebudil."
,,Oh, dobré ráno. Ako si sa vyspal?"
,,Hmm.. čože? Ako?"
,,No, odpadol si."


Po tom, čo si odišiel 6. diel- Skutočná halucinácia

27. října 2009 v 19:18 | Lucy






Je to divné… stále iba plačem, veď to nie som ja! Ten zku°vený haj°el ma úplne zmenil. Nemá to zmysel, neoplatí sa už kvôli nemu plakať. Po hentom nie. Musím proste potlačiť všetky moje city k nemu. Tak by sa mal zachovať pravý ninja. Jashin, vidíš to?

,,Ku°va! Choď do pi°i celý jak si! Neznášam ťa ty vyje°aný debil!"
začal kopať do najbližšej lampy.
,,Strápnil som sa pred tými tvojimi kamošmi! Rok som ťa hľadal a ako najväčší debil som si robil ilúzie! Neznášam ťa! Bol by som najradšej, keby si ska°al! Už nikdy nebudem kvôli tebe plakať a ak ťa raz nájdem… ak ťa raz nájdem, tak ťa ZABIJEM!!!!!!!!!!!!!!" vrieskal. Do lampy kopol takou silou, že zhasla.

Blbec. Neznášam ho! Vzal mi rok života. Prečo? Už nebudem plakať. Už nebudem ten, kto najviac trpí. Chcem ťa vidieť v mukách! Jashin to všetko vidí! Potrestá ťa!

Hidan, prosím, nevrav tak…

Hidan sa začal smiať.
,,Áno, zabijem ťa. A budem si to vychutnávať, ako zomieraš!"

Hidanovi trvalo veľmi dlho, kým sa ukľudnil. Pomaly si ani nedokázal uvedomiť, čo pred chvíľkou povedal. Sadol si na najbližšiu lavičku.
,,Blbec… ani si neuvedomuješ, ako veľmi si mi ublížil." Hidan si vyzul topánku a začal si masírovať udreté miesto.
,,Sakra… to bude modrina."

Myslím, že nie je vhodné ísť teraz domov. Všetkých by som pobudil. Ale kde budem? Rozmýšľať sa mi nechce…nad tými vecami… ( pre vašu informáciu, táto bolesť sa nepáči ani Hidanovi xD) Hidan zodvihol hlavu k nebu.
Ale predsa len, čo asi teraz robí Kakuzu? Ako sa asi má? Možno že… možno že má milenca. Alebo… milenku. Hm.. divné. Akoby som si myslel, že je Kakuzu na chlapov. Ani ja som vlastne nebýval na mužov. Nikdy. Vždy sa mi predsa páčili ženy. Ale odvtedy čo poznám Kakuza… je to nanič. Nad ním môžem len snívať. Plakať sa neoplatí. Ale tu je také ticho.
Je to deprimujúce. Ja mám predsa rád život, hluk! To Kakuzu vždy miloval ničotu. Ticho. Toto prostredie by sa mu páčilo. Ale ja nie som on, mne sa nepáči.

Zrazu za sebou zacítil pohyb. Prudko sa otočil. Bol pripravený bojovať.

Čo to bolo? Niekto tu je…
Postavil sa z lavičky.

,,Krásny…" začul za sebou. Otočil sa ešte prudkejšie, ale nikto tam nebol.
,,Si naozaj hlúpy, Hidan. Nikdy ťa nezaujímal dôvod? Blbec. Ale ako vidím, slovník sa ti nezmenil."
Hidan sa začal obzerať.

,,Nemaj obavy, ľudské oči sú moc pomalé na moju rýchlosť."
Čože, kto to je?! A ten hlas.. je mi taký známy!

,,Si vážne roztomilý, keď si vystrašený."

Kto to je, že sa to so mnou takto baví?!

,,Neschovávaj sa, vylez!" zvreskol Hidan.
,,Srdiečko, radšej nie. Nechcem, aby si mi tu ešte skolaboval."
,,Kur°a, vylez!"
,,Hovorím, že nie. Ale no tak láska, usmej sa. Čo sa tak tváriš?"
Hidan nemohol prísť na to, odkiaľ ten zvuk ide.


Ach, dobre. Možno ľudské oči nie sú dosť rýchle, ale Jashinove áno.

Zavrel oči a niečo zamrmlal.
Zdvihol viečka. Jeho oči už neboli ružové, ale sýto žlté. Trochu sa poobzeral, vytiahol kunai a hodil ho na určitý bod.

,,Sakra, Hidan. Čo to robíš?!" zvreskol neznámy.
,,Prečo sa schovávaš ako srab? Vylez!"
,,Okej, tak ako chceš." Postava zrazu zmizla z určitého bodu.
Hidan začul za sebou zvuk. Otočil sa a zahmlilo sa mu pred očami. Asi dva metre od neho stál vysoký, svalnatý chlap. Na sebe mal len nohavice, takže bol z určitej časti nahý a tmavé vlasy mu padali do tváre. Zelené oči sa prenikajúco pozerali na Hidana.

T….to nie je možné!

Chlap načiahol za Hidanom ruku a začal sa približovať. Hidan sa naopak oddiaľoval.
,,Ale no tak, poď sem. Čo je to s tebou? Prečo tak pozeráš?!"
,,N….nie.. ty sa mi zdáš." povedal trasľavým hlasom.
,,Hidan, prosím ťa neblbni a poď ku mne."
,,NIE! Už… už mi vážne je°e, ty nie si skutočný!"
,,Hidan! Hidan poď sem!" bol už nebezpečne blízko.
,,Nie…." zakňučal. Narazil o strom.
,,Sakra.."
Kakuzu k nemu podišiel úplne, vzal ho do náručia, chytil jeho hlavu a vynútil si bozk.
Hidanovi sa ešte viac zahmlilo pred očami a odpadol.
T..to nie je predsa možné… to ni..nie je on… Kakuzu….
Počul už iba tlmené výkriky jeho ex- partnera:
,,Hidan? Hidan! No tak, neodpadávaj, Hidan!"

Po tom, čo si odišiel 5. diel- Stretnutie po roku

27. října 2009 v 19:17 Po tom, čo si odišiel



,,No, bol som veľmi rád, že na túto misiu mi pridelili Deidaru, neviem, čo by som ináč robil."


Hidan a Deidara sa hnali hustým lesom. Zrazu zastali.
,,Takže, to miesto sa nachádza zhruba kilometer odtiaľto. A preto sa to tu môže hemžiť ninjami, buď ostražitý."
,,Haha, Deidara už vravíš ako Kakuzu- buď ostražitý." zasmial sa ironicky.
,,Nie Hidan, ja to myslím vážne!"
,,No okej." usmial sa.


Po tom, čo si odišiel 4. diel- Čo sa dialo po tom

27. října 2009 v 19:15 Po tom, čo si odišiel




Hidan sedel na posteli a v ruke držal album.
,,Kakuzu…" hľadel na fotku v albume.
,,Na každej spoločnej fotke si naštvaný. Prečo ma tak neznášaš? Prečo si odišiel?" neplakal. Ale v jeho hlase nebolo cítiť nič iné len ostrú bolesť, ktorá sa mu rvala srdcom. Bod zasiahla dokonale. Bez najmenšej chybičky.
° klop, klop °
Niekto zaklopal na dvere. Hidan rýchlo zatvoril album.
,,Vstúpte."
Dvere sa pootvorili a v nich sa zjavila blonďavá hlava.
,,Ach, Deidara. Želáš si niečo?"
,,Nie, Hidan… ja. Prepáč, ale chcem ti niečo povedať."
,,Hm.."


Po tom, čo si odišiel 3. diel- Všetko je stratené

27. října 2009 v 19:14 Po tom, čo si odišiel



Za oblokom tancovali kvapky vody. Stekali sklom ako slzy, ako bolesť. Každú chvíľu udieral blesk a mračná sa vznášali na oblohe tak rytmicky, akoby to ani nezapríčiňovala príroda, ale človek.

V izbe sedeli dvaja muži. Jeden, mladší bol člen obávanej organizácie Akatsuki. Ale robil niečo neobvyklé… plakal…
Druhý držal zápisníček a čmáral si poznámky.
,,Och, prepáčte." utieral si mokrú tvár.
,,To je v poriadku, dostaňte to zo seba."
,,Ale nechápete? Plakal som už viac ako dosť. Plač mi ho nevráti… radšej prejdem tam, kam som chcel."



Po tom, čo si odišiel 2. diel- Zoznamovanie

4. října 2009 v 11:38 | Lucy |  Po tom, čo si odišiel





  1. diel- Zoznamovanie

Sedel som na svojej posteli a urazene som kýval hlavou. Bol to druhý deň, čo som strávil s týmto mužom a už mi poriadne liezol na nervy. Civel som naňho ako dieťa na niekoho, kto mu práve zjedol lízatko.
,,Hidan, otoč sa."
,,Čože a na čo?"
,,Chcem sa prezliecť."
,,Mne je to fuk! Na teba rozhodne zvedavý nie som. Mňa zaujímajú krásne ženské nohy a veľké kozy."
Kakuzu sa uškeril.
,,A ešte aj úchyl, no toho je už dosť."
,,Kur°a, drž hubu!" zrazu som ucítil jeho ruku na mojom líci. Nahol sa ku mne, až by ma mohol pobozkať.
,,So mnou sa zahrávať nebudeš!" vtedy som prvý krát ucítil jeho dych na mojej tvári. Nadýchol som sa. Voňal!


Po tom, čo si odišiel 1. diel- Nočná návšteva

4. října 2009 v 11:36 | Lucy |  Po tom, čo si odišiel




  1. kapitola- Nočná návšteva:


Muž ° mohol mať asi okolo tridsiatky ° sa prevalil na posteli. Stisol päsť a hodil vražedný pohľad. Mal dosť podráždenú náladu a bol dosť ospalý. Lenivo sa postavil z postele a vykročil k dverám:
,,Kto to môže byť v túto večernú hodinu?"
Dokráčal k dverám a otvoril ich. Jeho pohľad sa rázom zmenil. Pred ním stál muž, no vlastne, dalo by sa povedať že ešte chlapec. Na sebe mal len volné tričko a nohavice. Jeho biele vlasy mal neobvykle rozcuchané, jeho tvár bola bledá, takmer priesvitná a pod očami mu vynikali tmavé kruhy. Muža však zaujal najviac ten postoj a nevinný pohľad, ktorý však pôsobil veľmi bolestivo.
,,Dob…dobrý deň.." sklonil hlavu. V hlase mu bol znieť nárek a smútok.


Po tom, čo si odišiel- prológ Tichá spomienka

4. října 2009 v 11:34 | Lucy |  Po tom, čo si odišiel



Prológ - Tichá spomienka:

Ticho. Všade vládlo pochmúrne a ubíjajúce ticho. Za oblokom sa odrážali slabé tvary bleskov a malé kvapky, pripomínajúce slzy bezočivo stekali po skle okna. Zahrmel hrom taký silný, že by azda zrovnal budovu so zemou.

Mĺkvo som uprel pohľad na stolík, na ktorom sa nachádzal pohár v ktorom bola napustená červená tekutina. Aj keď to bola kvapalina, nehybná bola ako sto rokov mŕtve srdce a žiarila priesvitnosťou ako už spomínané sklo. Krása.






Akinka a Misa- ASK

4. října 2009 v 11:04 | Lucy |  Členovia-ASK
Dvaja noví členovia:

12:

Meno: Akinka
Prečo neznáša Sasukeho: ptž vyprovokoval Deidárka a ten se zabil T___T
Názor na Sasukeho: je to ten největší píp,píp,píp,píppíp,píp,píp atd.



13:

Meno: Misa
Prečo neznáša Sasukeho: pííííp,pííííp,píííííp-soráč,ale nechcu bít sprostá
Názor na Sasukeho: Emo Uchiha mladší aneb EUM

Ďakujem, že ste sa prihlásili n_n