UPOZORNENIE
Tento blog je o anime a vyskytujú sa tu články typu Yaoi a Shonen-ai ). Ak sa Vám to hnusí, nelezte sem a nepíšte ponížujúce komentáre, nie sme na to zvedavé a každý ma iný názor. Ak nemáte tieto, alebo týmto žánrom podobné žánre radi a chcete vyjadriť svoj názor, prosím slušne! Ináč Váš komentár vymažeme! Ďakujem za pochopenie... :)

Adminky: Terka-kun a Lucy!


Tajomstvo

3. srpna 2009 v 12:04 |  Jednorázovky- Lucy
Tak, keďže je tento blog pomerne o Yaoi, rozhodla som sa sem dať aj moju poviedku venovanú Felyxy, ktorú som jej už dosť dlho sľúbila. Je to na pár KakuHida.
Upozorňujem: riadna zvrhlosť :) n_n

http://www.ratemydrawings.com/img/thumbs/2008/06/19/2759/275981_KakuHida-hug.jpg


Moje FF zverejňujem aj na Konohe ( s vínimkou Yaoi, Shonen ai povuedok ( tie sú iba 2 ) a úplne všetky moje FF sú na mojom blogu Akatsuki5...

ináč prajem príjemné čítanie.




Bola temná, daždivá noc. Na oblohe sa to hemžilo bleskami a na hviezdy by ste túto noc narazili len ťažko. Mračná prekryli mesiac. Vonku bola tma… strašná tma, ktorá obklopovala každú dýchajúcu bytosť.


Všetci driemali hlbokým spánkom. Teda…skoro všetci.

Stál nad jeho posteľou a myseľ sa mu zamorila
zvrhlými myšlienkami. Sledoval jeho hebké, biele vlasy, ktoré mu teraz padali zvodne do očí. Áno, tak sa mu páčil viac. Keď nemal nagélované vlasy a padali mu všade možne do jeho krásnej tváre.


Pohľad sa mu presunul na jeho vlhké ústa, z ktorých bolo možné počuť tlmený zvuk

* nádych…výdych…nádych…výdych.. * Čiernovlasý ninja si slastne vychutnával rytmické povzdychy svojho partnera.

Partnera, ktorého vlastne neznáša. Nevychádzajú spolu, najradšej by boli, keby sa tomu druhému niečo stalo. Stále sa len hádajú a nemajú si čo povedať. Stále od Hidana počúva len štipľavé nadávky. Ale to je vtedy… lenže teraz, keď spí… vyzerá tak sladko a zraniteľne. Zraniteľne? Hidan je šialený masochista, ktorý doslova miluje bolesť. Kakuzu sa zamyslel nad touto myšlienkou. Teraz to ale nechcel riešiť.
" Na práci " má totiž niečo iné.

Premeral si celé jeho telo… pomaly… chce si to predsa vychutnať. Teraz, keď môže.
Ponoril sa do hĺbky myšlienok, upustil uzdu fantázie. Vychutnával si predstavu, ako by povalil Hidana na posteľ, pomaly zvliekol z neho oblečenie…

,,Kakuzu?" jeho objekt ho vyrušil v najlepšom. Kakuzu sa jemne strhol a uprel pohľad na svojho partnera.
"K*rva, prečo stojíš pri mojej posteli? To nemáš nič iné na práci? Choď spať a nestraš tu!"
Hidan sa zvrtol na druhý bok a pokračoval vo svojej doterajšej činnosti.
Kakuzu sa naňho zahľadel.
,,Ehm, ani sa ma nespýtaš, čo tu robím pri tvojej posteli?" spýtal sa prekvapene jeho spoločník.

,,No, domyslím si? Si námesačný, alebo ti už úplne cvaklo…" dopovedal zaspato Hidan a ďalej blízku prítomnosť Skrblíka ignoroval.
Kakuzu bol aj tak trochu vďačný za to, že Hidanovo
IQ nie je zrovna na najvyššej úrovni. Pomaly sa došuchotal k posteli a ľahol si. V mysli sa mu ešte zohrávali slastné predstavy. Pod týmito predstavami pomaly upadol do hlbokého spánku.


Skrblíka ráno prebudil sladký, známy hlas: ,,Kakuzu, vstávaj, musíme ísť na raňajky."
Kakuza tešilo, že ho jeho partner akceptuje natoľko, že ho aspoň zobudí, aby nevymeškal raňajky. Láska k nemu ale ostáva navždy tajomstvom. Hidan sa k nemu jednoducho nehodí. Je chlap. Berie si to k srdcu, aj keď vie už pomerne dosť dlho, že on sám je Bisexual. Lenže Hidan by sa nikdy nezaplietol s chlapom, nieto ešte s niekym, kto je starší než Japonská mena.
* túto teóriu neberte, prosím do úvahy. Kakuzu má 91. len som nevedela nájsť vhodnejšie priradenie vzhľadom k tomu, že Kakuzu miluje peniaze *


,,KAKUZU?! Vstávaj, lebo pôjdem fakt bez teba!"
,,Hej, hej, sorry, už vstávam." odpovedal podráždene.
,,To som rád, lebo ja už som fakt hladný. Kur*a, ja už som fakt hladný. Jeb…"
,,Tak dosť, už idem, nenadávaj zase a neopakuj sa toľko. Dobre vieš, že mi to ide krkom."

Kakuzu sa došuchotal do kúpelne, za sebou počul ešte Hidanovo upozornenie, nech mu to netrvá moc dlho.

Zobral kefku a pastu. Na kefku vytlačil trochu pasty a začal si umývať zuby. Jeho myšlienky sa zase ocitli niekde úplne inde. Stále musel myslieť na svoje tajomstvo. Zároveň krásne, zároveň bolestivé.

"KAKUZU!"

,,Hej, už idem, nehuč…"

Tím zombie potichu zišiel dole po schodoch. Namieril si to do kuchyne. Celú cestu kráčali mlčky. To je to, čo Kakuza tak strašne štvalo. Keď zrovna nie sú na misii, alebo Hidan od neho niečo nechce, prakticky sa spolu ani nebavia. A keď bavia… nebavia, len si nadávajú.
A že tímoví partneri?


Pomaly dokráčali do kuchyne a sadli si za stôl. Ostatní už boli v plnom prúde. Bez hádok a prekrikovania sa by to nebolo samozrejme ono.

,,Dobré ráno." pozdravila väčšina Akatsuki. Niektorí len prikývli na pozdrav.
,,Ako ste sa vyspinkali? Žiarila šťastím Konan.
,,Hm.. zdá sa že niekto tu má neobyčajne dobrú náladu. Môžem sa spýtať, je v tom niečo viac?" začal sa chechtať Hidan.
,,Ak si chcel byť zdvorilý, v tvojom prípade to oceňujem." usmiala sa Konan.
,,Ale radím ti, Hidan, nestaraj sa do druhých." hodila ešte širší úsmev a vycerila svoje dokonalé zuby.
,,Hm, ako myslíš." Hidan sa zavrtel a natiahol sa. Ukázal pri tom svoju chudú, vypracovanú hruď.
,,Ach…" nechal si vychutnať svoje chúťky Kakuzu, ale šepky, aby ho nikto nepočul. Keby tak existoval spôsob.. aj keď si to nerád pripúšťal, pomyslel na to, že na Hidana peniaze neplatia. Začal rozmýšľať nad Jashinom. Lenže vedel, že by mal len jeden pokus. Keby sa pokúsil Hidanovi niečo ponúknuť a Hidan by to odmietol, už by bielovlasý chlapec vedel, na čo myslel Kakuzu, keď stál v noci pri ňom. Mal veľké šťastie, že si Hidan myslel, že je Kakuzu námesačný, alebo že mu hrablo. Aká írónia. Tomu chlapcovi fakt v hlave nenapadne aj niečo optimistické?

,,Tak, čo si dáš, Kakuzu?" otočila sa naňho Konan.
"Mne je to jedno… ak to nebude samozrejme variť Sasori. Nechcem skončiť v nemocnici."
,,Neboj, až taká krutá nebudem… na starosti mám dnes raňajky ja."
,,Dobre, tak napr. vajíčka…úprimne, je mi to fakt jedno." jeho zrak sa zas ocitol na ružovookom chlapcovi. Aj keď mal Hidan 22 rokov, pre Kakuza bol ešte dieťa. Krásne, vyvinuté dieťa..

Ach, čo ťa to napadá? Vytlač si to z hlavy! Kakuzu cítil, že stráca nad sebou kontrolu. Pomaly, ale iste. Jeho partner ho nevedomky dráždi… nemôže si pomôcť, ale pripadá mu taký neodolateľný… ako ten najdrahší skvost na svete. Lenže tomuto stvoreniu nemohol pripisovať nijakú hodnotu. Skôr… umelecký skvost. Na chvíľu si pomyslel, aká asi bola jeho rodina. Neskôr si to vyhodil z hlavy. To predsa nie je dôležité.

,,Tak, tu máš, dobrú chuť."
,,Ďakujem." odpovedal úprimne Kakuzu. Jedlo do seba rýchlo nahádzal, položil tanier do drezu a odišiel. Vybral sa späť do svojej izby, ktorú obýva spolu so svojím objektom. Nemohol si ale nevšimnúť, že ho jeho partner nasleduje. Ako vošli do izby, Hidan hlasno zabuchol dvere a spustil: ,,Chcem vedieť, čo si v noci robil pri mojej posteli?!"
Problém. Podcenil ho. Zdá sa, že Hidan nie je až taký sprostý a ľahkovážny.
,,Počúvaj ty sopliak, nezvyšuj na mňa hlas!"
,,Ach… Kakuzu, len mi kur*a vysvetli dôvod tvojej nočnej návštevy…"
,,To je moje tajomstvo." povedal celkom ľahostajne.
,,Tajomstvo? TAJOMSTVO?!... no, tak mi to tajomstvo prezraď, Kaku-san."
Hidan po ňom hodil nežný, prosebný pohľad. Niečomu takému sa dalo len ťažko odolávať.
,,Prosím…..?"
,,Nie… dobre vieš, že na mňa toto neplatí…"
,,Ale, no ták.., Kakuzu, pekne prosím.."
Kakuzu mu chcel už-už jednu vraziť keď ho niečo napadlo. Áno, toto môže byť skvelý dôvod na… olizol si pery.

Hidan, ktorý ho ale pozoroval si to všimol.
,,Kakuzu?"
,,Hidan…chceš vedieť dôvod, prečo som v noci stál pri tvojej posteli? Dôvod je zcela jednoduchý."
Kakuzu ho rýchlo chytil za ruky. Predsa len, Hidan je silný, ale na Kakuzovu silu rozhodne nemá.
Hidan stál ako zamrznutý. Chudák ani nevedel, čo sa deje. Rýchlo to však pochopil.
Kakuzu sa špičkou jazyku jemne dotkol jeho brady. Potom ho začal hladiť po tvári.
Rukami prešiel pod jeho tričko. Objímal ho a dráždil jeho bradavky. Napokon si ho k sebe silno privinul-
,,Kakuzu, čo to robíš?"
,,Hidan.. ja.. už to nevydržím… nad týmto som myslel minulú noc. Ja.. prepáč, ale tomu sa nedá odolať. Nič mi v tom už nebráni…"
,,Ale.."
,,Nič nevrav!"
,,Počkať, ty nechceš vedieť môj názor…?"
Kakuzu sa zatváril nechápavo. Chce mu to urobiť proti jeho vôli, na čo by mu bol jeho názor?
,,….na teba?" dodal Hidan, keď videl jeho výraz.
Kakuzu sa nad tým zamyslel. Nie, na čo? Nepotrebuje ho..
,,Po pravde, tvoj názor na mňa mi je ukradnutý a ja ho viem. A teraz, bol by si taký láskavý a nekričal?"

Eh.. aby som nekričal?

Kakuzu ho rýchlo povalil na posteľ. Zdalo sa, že Hidan chce just kričať, tak mu pre istotu položil ruku na ústa.
,,Mňam, si taký sladučký…" vznášal sa Kakuzu. Hrubo doňho vnikol.
Ozval sa ale iba tlmený výkrik. Kakuzova sila bola fakt veľká. Hidan sa zvrtol a rýchlo zložil Kakuzovu ruku z jeho úst.
,,Prosím, zadrž na chvíľu."
,,Aby sa mi minul čas? Nie, chcem si ťa vychutnať celého."
Hidan hodil prosebný pohľad.
,,Kakuzu, prosím!" Kakuzu najprv strnul. Hneď túto možnosť zamietol, on si svoj čas krátiť nebude. Ale keď videl tie vlhké, krásne, ale ľútostné oči, prišlo mu ho ľúto.
,,Kakuzu, ja… ja viem že sa niekedy hádame a tak."
,,Niekedy hádame? My spolu ani poriadne nekomunikujeme. Ak nie sme práve na misii, a to našu konverzáciu tvoria zväčša nadávky!"
,,JA VIEM!... ja…."
Hidan sa nezmohol na slovo. Prevrátil Kakuza, tak že teraz ležal Hidan na ňom. Začal ho jemne bozkávať. Kakuzu mal divný pocit, akoby sa ho Hidan bál.


Nie.. prečo by sa ma bál?
Hidan sa opatrne oddialil. Bál sa ale už len o kúsičok pohnúť.
,,Hidan, ty sa ma bojíš?"
,,Ee…" zaznel slabo jeho hlások.
,,Nemáš sa čoho báť, ja ti neublížim. Poď sem."
Doslova sa naňho vrhol. Chytil jeho tvár do dlaní a bozkával ho. Prešiel až ku krku, začal ho bozkávať po vypracovanej hrudi. Jazykom mu prešiel po rebrách, šiel stále dolu až…
,,Kakuzu dosť! To nie…" Kakuzu to akceptoval. Predsa len, Hidan je mladunký.
,,Dobre, ale spolupracuj trošku…"
Hidan sa posadil, zase sa zvalil na Kakuza a začal mu špičkou nosa prechádzať po perách…







,,Hidan?"
,,Áno?"
,,Toto ostane našim tajomstvom… ináč ťa zabijem."
,,Hej, to som už niekde počul."
,,Je ti to jasné?"
,,Neboj, zlatko."

Hidan sa prevalil na druhý bok k svojmu partnerovi. Začal mu šepkať do ucha: ,,Už si uspokojený? Alebo si sklamaný?"
,,Nie, Hidan…. Ja ťa milujem." A venoval mu krásny, sladučký bozk.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lulu Lulu | Web | 4. srpna 2009 v 14:28 | Reagovat

to je dobré xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama